GirappAWt Pi apríl 01, 2011 10:38 pmAyla Erion:
(nová postava)
Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Zdvihla som hlavu od mierne žiariacej gule, ktorou som pozorovala ako si Wiraa natiera popáleninu hojivou masťou.
„Ďalej!“
Vyzvala som kopajúceho aby vstúpil. Bol to strážny v snehobielej tunike zo zlato vyšívaným znakom na hrudi. Znak nebol ničím iným ako vyobrazením Magického Majáka. Celkovo bolo v celom magickom majáku šesť strážnych, z toho aj jedna žena. Pre ochranu mali minimálny význam, keďže ani jeden z nich neovládal mágiu. Bola to len osobná stráž ktorá sa viazala k postu matky predstavenej. Dvojica vždy strážila moje dvere. Jedna dvojica za vidna, druhá za noci. Tretia dvojica bola v podstate iba do počtu. Sprevádzala ma skôr na oficiálnych návštevách spolu z oboma ostatnými dvojicami.
„Matka predstavená, rád by s vami hovoril Cecil, čaká v predsieni.“
„Zavolajte ho.“
Muž sa otočil a zmizol z môjho dohľadu. Ani nie o minútu na to do mojej pracovne vstúpil vysoký muž zo špicatým tmavomodrým klobúkom na hlave a ťažkým plášťom rovnakej farby. Oboje boli posiate striebornými hviezdami ako znak úradu astrológa. Na jeho tvári aj v pohľade jeho jasnozrivých bledomodrých očí sa zračil strach a známky toho, že už asi dva dni nespal. Vystrúhal mi úklon tak ako sa patrilo môjmu postaveniu a spustil:
„Niekto prebudil proroctvo. Minulú noc som pozoroval hviezdy a všimol som si, že súhvezdie ochrancu z oblohy zmizlo. Vedel som, že som o tom už niekde počul. Celý dnešný deň som strávil prehrabávaním sa vo zvitkoch. Bohužiaľ, našiel som, čo som dúfal, že nenájdem.“
Pravou rukou zalovil v ľavom rukáve, vytiahol odtiaľ malý zvitok a podal mi ho. Už na prvý pohľad bolo jasné, že ide o jedno z najstarších proroctiev. Za iných okolností by som Cecilovy vynadala za to, že tak starý pergamen nenosí v puzdre ale v rukáve róby, ale keď Cecila vystrašil obsah proroctva, obávala som sa ho aj ja. Z nádychom som zvitok rozvinula a začítala sa:
„Keď ochranca vo výšinách neudrží svoj nebeský štít, znamená to, že povrchu zemského sa dotkla noha priechodníka. Tento zvolá démonov a iné temné duše aby sa stali vykonávateľmi pomsty pre dávno zabudnutých, ktorých prijímať krivdy je životný údel.“
„Priechodník.“
Vydýchla som.
„Narazil si pri hľadaní na proroctvo, z ktorým by mohlo byť previazané?“
Cecil rozhodil rukami.
„Som astrológ a nie vykladač proroctiev!“
Okamžite som vstala od stola.
„Ideš so mnou!“
Prehlásila som tónom ktorý nepripúšťal námietky. Kráčali sme s Cecilom vedľa seba a obaja moji strážny pred nami. Nastala jedna z tých vzácnych príležitostí kedy som ich potrebovala všetkých, preto som požiadala, jedného z dvojice Dana Redina, aby privolal ostatných. Museli sme na nich počkať pred dverami knižnice. Ostatný na sebe určite nemali tuniky ani všetko ostatné čo k službe patrilo. Keď sa Dan konečne vrátil v sprievode ostatných rozkázala som:
„Okamžite vyprázdnite knižnicu! Nikto okrem prorokov tam nesmie zostať! Ak tam nikto z nich nebude, povolajte ich. Kým odtiaľ nevyjdeme, nikto nesmie vstúpiť!“
Ukázala som na dvoch strážnych:
„Zostanete predo dvermi. Ak niekto bude potrebovať nejakú knihu, oznámite to dvojici ktorá bude za dverami a tá tú knihu vyhľadá a prinesie.“
Strážny prikývli na súhlas, že rozumejú a všetci vstúpili do vnútra knižnice. Po niekoľkých minútach odtiaľ začali vychádzať majstri čarodejníci ako aj učni ktorý v knižnici študovali. Dan nám oznámil, že v knižnici už nie je ani noha a tak som vstúpila aj ja s Cecilom.
„A teraz mi ukáž, kde presne si našiel toto!“
Zamávala som mu zvitkom pred očami.
(nová postava)
Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Zdvihla som hlavu od mierne žiariacej gule, ktorou som pozorovala ako si Wiraa natiera popáleninu hojivou masťou.
„Ďalej!“
Vyzvala som kopajúceho aby vstúpil. Bol to strážny v snehobielej tunike zo zlato vyšívaným znakom na hrudi. Znak nebol ničím iným ako vyobrazením Magického Majáka. Celkovo bolo v celom magickom majáku šesť strážnych, z toho aj jedna žena. Pre ochranu mali minimálny význam, keďže ani jeden z nich neovládal mágiu. Bola to len osobná stráž ktorá sa viazala k postu matky predstavenej. Dvojica vždy strážila moje dvere. Jedna dvojica za vidna, druhá za noci. Tretia dvojica bola v podstate iba do počtu. Sprevádzala ma skôr na oficiálnych návštevách spolu z oboma ostatnými dvojicami.
„Matka predstavená, rád by s vami hovoril Cecil, čaká v predsieni.“
„Zavolajte ho.“
Muž sa otočil a zmizol z môjho dohľadu. Ani nie o minútu na to do mojej pracovne vstúpil vysoký muž zo špicatým tmavomodrým klobúkom na hlave a ťažkým plášťom rovnakej farby. Oboje boli posiate striebornými hviezdami ako znak úradu astrológa. Na jeho tvári aj v pohľade jeho jasnozrivých bledomodrých očí sa zračil strach a známky toho, že už asi dva dni nespal. Vystrúhal mi úklon tak ako sa patrilo môjmu postaveniu a spustil:
„Niekto prebudil proroctvo. Minulú noc som pozoroval hviezdy a všimol som si, že súhvezdie ochrancu z oblohy zmizlo. Vedel som, že som o tom už niekde počul. Celý dnešný deň som strávil prehrabávaním sa vo zvitkoch. Bohužiaľ, našiel som, čo som dúfal, že nenájdem.“
Pravou rukou zalovil v ľavom rukáve, vytiahol odtiaľ malý zvitok a podal mi ho. Už na prvý pohľad bolo jasné, že ide o jedno z najstarších proroctiev. Za iných okolností by som Cecilovy vynadala za to, že tak starý pergamen nenosí v puzdre ale v rukáve róby, ale keď Cecila vystrašil obsah proroctva, obávala som sa ho aj ja. Z nádychom som zvitok rozvinula a začítala sa:
„Keď ochranca vo výšinách neudrží svoj nebeský štít, znamená to, že povrchu zemského sa dotkla noha priechodníka. Tento zvolá démonov a iné temné duše aby sa stali vykonávateľmi pomsty pre dávno zabudnutých, ktorých prijímať krivdy je životný údel.“
„Priechodník.“
Vydýchla som.
„Narazil si pri hľadaní na proroctvo, z ktorým by mohlo byť previazané?“
Cecil rozhodil rukami.
„Som astrológ a nie vykladač proroctiev!“
Okamžite som vstala od stola.
„Ideš so mnou!“
Prehlásila som tónom ktorý nepripúšťal námietky. Kráčali sme s Cecilom vedľa seba a obaja moji strážny pred nami. Nastala jedna z tých vzácnych príležitostí kedy som ich potrebovala všetkých, preto som požiadala, jedného z dvojice Dana Redina, aby privolal ostatných. Museli sme na nich počkať pred dverami knižnice. Ostatný na sebe určite nemali tuniky ani všetko ostatné čo k službe patrilo. Keď sa Dan konečne vrátil v sprievode ostatných rozkázala som:
„Okamžite vyprázdnite knižnicu! Nikto okrem prorokov tam nesmie zostať! Ak tam nikto z nich nebude, povolajte ich. Kým odtiaľ nevyjdeme, nikto nesmie vstúpiť!“
Ukázala som na dvoch strážnych:
„Zostanete predo dvermi. Ak niekto bude potrebovať nejakú knihu, oznámite to dvojici ktorá bude za dverami a tá tú knihu vyhľadá a prinesie.“
Strážny prikývli na súhlas, že rozumejú a všetci vstúpili do vnútra knižnice. Po niekoľkých minútach odtiaľ začali vychádzať majstri čarodejníci ako aj učni ktorý v knižnici študovali. Dan nám oznámil, že v knižnici už nie je ani noha a tak som vstúpila aj ja s Cecilom.
„A teraz mi ukáž, kde presne si našiel toto!“
Zamávala som mu zvitkom pred očami.
