https://www.youtube.com/watch?v=JYuEB8kcyyE&feature=relatedKyrkus
Odkiaľsi vybehli varreni. Nie jeden, ani dvaja či traja, ale rovno celé stádo, ako keby si tu niekto založil ich "drobnochov".
Inštinktívne som siahol po zbrani. WTF? To nie je moja... Ou ha. Uvedomil som si že môj poklad zostal ležať vo vznášadle na Omege a namiesto nej som dostal- nenapadalo ma vhodné pomenovanie na to čo som držal v rukách a tak som len šťavnato zanadával keď mi doplo že som keď som v prúsere. A riadom. Nie veľmi nadšene som sa rozhliadol po zmetku naokolo -batarián sa snažil hrať na hrdinu ale veľmi mu to nešlo, mušku mal žalostne chabú, salarián nás ignoroval a šiel sám za seba, všade naokolo to búchalo, vrčalo, skučalo a slintalo. Úbohé, sakra úbohé.
Len som tam stál a trúchlil nad prichádzajúcim koncom, keď na mňa zreval Jur´Vesah. Skrčil som sa a čuduj svete on ho trafil. Vážne sa nezdá, hoci je na ňom vidieť že je zo všetkého vyklepaný ako teta Margit na colničnej kontrole, nevzdáva sa a ide naplno. Teda vskutku, závidím mu jeho vôľu. Zaškeril som sa akoby sa nič nedialo a ďalej si nečinne postával, čakajúc na spasenie.
Práve uprostred úvahy ma prerušila streľba. No vlastne tá ma rušila neustále ale táto ma šokovala tým že bola mierená na mňa. Pár výstrelov mi dopadlo pred nohy. "D´Arvit!" Zavrčal som a dvihol pohľad hľadajúc to pako.
Nira Ackles
Kým to sú len varreni, tak je to fajn. Pomyslela si a pálila z jedného na druhého. No jo no, je fakt že to s tou hŕtkou bláznov vyzeralo úboho, ale bez ohľadu na to čo robili ostatný, ona mala v pláne prežiť. Jej úlohou bolo prežiť. Oh ale poetické. Kyslo sa usmiala a otočila sa na druhú stranu pretože útoky z tej kde sa nachádzala badateľne ustali - a zostala prekvapene zízať pred seba. Kdesi uprostred zmetku nečinne, s priblblým úsmevom stál Worsha. A teda že nie hociaký exemplár ich druhu. Toho idiota poznala. Poslala mu malý pozdrav aby si ju všimol a keďže to zabralo pobehla k nemu o čosi bližšie.
K : Naklonil som hlavu na bok pretože mi nedochádzalo čo to má znamenať. Indivium čo si to ku mne namierilo vyzeralo akoby tu ani nepatrilo. Výzbroj, pohyby, muška.... Všetko ho to stavalo o dobrých pár stupňov vyššie ako sa nachádzala okolitá zberba. Čierna kombinéza, prilba zakrývajúca tvár, v každej ruke malé magnum... Nemohol som si pomôcť, celé my to bolo voľajaké povedomé. Lenže odkiaľ?
N: „Cvok, úplný cvok. Na čo sa to hráš? Stojíš tu na muške ako prasa s jablkom v hube. Prišiel si spáchať samovraždu?“ Podpichla ho a priateľsky šťuchla lakťom do boku. „Kde je ten tvoj slávny bojový elán práve keď ho je najviac treba...“ Potom však jej pozornosť rozptýlilo hejno mäsožravých tvorov a bola nútená zvítanie prerušiť. Worsha na jej slová nereagoval. Tváril sa prekvapene, ba zarazene a aj naďalej sa nemal k tomu rozhýbať.
K: Koľké priateľstvo... Prišlo mi to podozrivé. „My sa poznáme?“
N: Zavrčala. „Kyrk! Ty si zasa pil!“ Tú facku na prebudenie by si rozhodne zaslúžil aj viac krát.
K: „Keby som nepil nebol by som tu.“ Zamrmlal nečuje a ohmatal si sánku. Bombu má teda riadnu... Tak moment... Kyrk? „ACKLESOVÁ !?“
N:„ Osobne. Už som spomínala aký si imbecil? Ak áno tak predime na fázu dva, a to - láskavo sa rozhýb, lebo ja ti papuľu večne kryť nebudem.“
K: Prekvapenie my na tvári vystriedal úsmev. Bola to ona, o tom nebolo pochýb. Prepadol ma zvláštny hrejivý pocit keď som si uvedomil že v tom nie som sám, že mám za chrbtom niekoho, komu môžem veriť. Po prvý krát som zamieril, vystrelil a zapojil sa do hry. Varren hore-dole. Napadlo ma že sa z toho možno vysekáme.
N: Tak pán dokonalý sa dal do pohybu. Že mu to trvalo... Pravdu povediac nebol to práve jeden z jej obľúbencov, v Gabrielovej partii by sa rozhodne našli iný ktorým by viac dôverovala, avšak teraz tu bol on a to je už samo o sebe výhrou. Dva je vždy viac ako jeden, no nie?
K: To snáď nikdy neskončí? Koľko ich tu ešte je? A odkiaľ do pekiel nebeských sa vkuse berú? Tak rád by som na tie otázky vedel odpoveď... S krpcom po boku to šlo ľahko, ale na môj vkus sme tu postávali už pridlho... „Neviem ako ty ale mňa to prestáva baviť. Tu to nemá konca. Pohneme sa v pred?“ Prehodil som cez rameno k Acklesovej.
N: Uznala že by nápad nebol zlý, tu to bolo ešte nadlho a cieľ misie bol jasne zadaný... Ale: „A ako asi? Vbehneš medzi nich a očaríš ich svojou neskonalou eleganciou?“
K: „Keď to pomôže...“ Uchechtol som sa a ukázal smerom na Jur´Vesaha a Isha. „Štyria to zvládneme...“ Niekto by to nazval prehnanou sebadôverou, ale bol som v tom že kým sa ostatný budú zabávať tu, nejako sa prešmikneme. Keďže krpec nereagoval, bral som to ako súhlas a pripojil sa k Batariánovi a Salariánovi. „Zdravím páni, čo takto pohnúť sa vpred?“
N: Dvojica v ktorú prejavil dôveru bola zaujímavá. Ako tieň následovala jeho kroky, kývla mužom na pozdrav a starajúc sa pri tom o okolie, čakala na ich odpoveď.