Prepad Drogérie

    Share
    avatar
    Radian Erechtenion
    Eklips Engineer
    Eklips Engineer

    Počet príspevkov : 127
    Join date : 28.08.2010
    Bydlisko : Cidela

    Prepad Drogérie

    Odoslať  Radian Erechtenion za Ut december 03, 2013 10:02 pm

    [0:06:16] Domino Gira: Plášť si pritiahla bližšie k telu. Človek by sa až čudoval, že jej vôbec môže byť zima, keď má sama o sebe kožuch, ibaže ak premokne ako v túto noc... Vyšla z bočnej, špinavej, temnej uličky a pritom sa takmer zrazila s džentlmenom v dlhom kabáte s vysokým čiernym klobúkom. Plynové lampy na hlavnej ulici svietili iba na jednej strane. Pri pohľade do svetla ktoré vydávali rozoznala jednotlivé kvapky bičujúce ulice Olbacku. Okrem džentlmena nebol na ulici v túto hodinu okrem nej nik. Aspoň sa to tak zdalo. Toto bola drsná štvrť kde nebolo príliš bezpečno ani za dňa. A práve tu kedysi vyrastalo malé mačiatko, ktoré ušlo zo sirotinca. Namierila si to priamo do baru na osvetlenej strane ulice.

    [0:29:44] Lord_radian: Robotické jednotky boli silné ale vyžadovali neustálu opravu. Vex priskočila v hrubom pršiplášti k poklesnutému kolosu na kraji ulice . Vytiahla kľúče a začala rozoberať zadnú časť parného valca. Pracovala s okuliarmi, čo mali nočné videnie, technici mali určité výhody. Lampy pútali príliš veľa pozornosti . Pracovala v zatemnenej časti v chudobnej štvrti . Nejako si nevšimla osoby, trochu ďalej. Nemala chuť tu moknúť veľmi dlho. Ak ho naštartuje v tomto daždi bude to zázrak .

    [0:37:28] Marek Brenišin: Z naoko opusteného domu vyšiel chlapík s cylindrom na hlave a zahľadel sa do dažďa. Zhlboka si vzdychol a vydal sa na obvyklú cestu do baru na pohárik whiskey. Akékoľvek ilúzie o svete stratil už dávno. Pri chôdzi kríval, našľapoval viac na pravú nohu, občasné zasyčanie prezrádzalo, že niečo s jeho nohou nebude v poriadku. Vietor odhalil podporné zariadenie napájané motorčekom, ktorý nosieval v kabele prevesenej cez plece. Detská mozgová obrna neznela tak dobre, preto šíril, že o nohu mu skriplili v jednej koloniálnej vojne. Ani dnes si ennaplánoval viac ako jeden pohárik. No dobre, možno dva.

    [22:27:17] Domino Gira: Zvnútra sa neozývala žiadna hudba či veselie, iba tlmený hovor niekoľkých hlasov. Ale tak už to U Slepého Patróna bývalo. Podľa toho čo počula sa to tu kedysi volalo inak. Na Slepého Patróna to tu premenovali, keď sa tu jeden pištoľník opil tak, že nedokázal trafiť ani stodolu, až sa z neho jeho protivník v súboji, ktorý v opitosti vyvolal, vysmial, že to si rovno mohol nabiť slepé. Vošla dovnútra. V lokále bolo okrem barmana asi desať ďalších chlapov, roztrúsených po priestore. Spodina zo spodinskej štvrte. Chlapíci čo najskôr stratili britvu a podľa toho aj vyzerali. Šaty pozaplátané alebo ani to nie, podľa toho kto bol do akej miery ľahostajný. Nikoho jej príchod nijak zvlášť nezaujal. Prečo by aj, keď ju tam väčšina štamgastov poznala. Kapucňu si sňala hneď po príchode a tak jej už také osobnosti tohto miesta ako Bezzubý Rog či Lukko Vyskakovačka kývli na pozdrav. Drvivá väčšina návštevníkov Slepého Patróna mala nejakú prezývku. Ak ju niekto nemal, bol to jasný signál, že je to čerstvé mäso. Aj ona jednu mala, hoci ju získala oveľa skôr než sa tu objavila. Pestúnka ktorá ju mala v sirotinci na starosti jej vravela, že jej dali meno podľa farby jej očí, Olívia. A decká tam jej zase vraveli "Pruhovaná". A keďže jej rodičov, rovnako ako ona sama nikto nepoznal, nikto teda nevedel ako sa skutočne volá, nechala si teda hovoriť Olívia Pruhovaná. Anthro biela tigrica s do vrkoča zviazanými bielymi vlasmi sa posadila na stoličku priamo pred barovým pultom, hneď vedľa starého zaprášeného klavíra, ktorého sa už dobrých pár rokov ruka nedotkla.

    [22:46:40] Lord_radian: Nešlo to tak ako čakala . V ozubených kolesák bolo čosi zaseknuté . Nevedela rozoznať či to kus kovu alebo skala . Čo však netušila bolo upchaté potrubie. Parný boiler síce vypadol ale elektrická batéria tlakova všetko na plné pecky. Až povolil šruby potom čo odkrútila asi polku. Plátovanie o veľkosti 40*60cm udrelo vex do hrudníka a poslalo ju letiac smerom ku drevám baru. Ako dopadla špechla priamo do toho najväčšieho blata , spravila brázdu a ošliechala každého okoloidúceho. Aj keby niekto namietal a nadával rozmlátené rebrá a slabý otras mozgu boli momentálne väčším problémom.

    [22:54:00] Marek Brenišin: Askalus vošiel a prisadol si ku bar pultu. Barmanka si ho chvíľku obzerala a keď usúdila, že neodíde, neochotne sa ho spýtala: "Čo to bude?"
    "Daj mi to najtvrdšie, čo máš..."
    Naliala mu alpský rum, 85 %. Privoňal, skoro si spálil zakončenia čuchových nervov. Bez váhania do seba otočil poldecák. Striaslo ho, vnútrom mu prebehol kvalitný oheň. Až sa čudoval, že nezačal dymiť. Konečne otvoril oči a barmanka zakrútila očami: "To sa dáva kvapka do čaju, idiot..."
    Zavrtel hlavou: "Je mi jedno, čo to urobí, pozri na toto."
    Ukázal na strojček, ktorý udržiaval chromú nohu v chode. Potom ho zahalil.
    "Nejaký rozleptaný pažerák je to posledné, čo ma trápi," sprisahanecky žmurkol.

    [23:04:10] Domino Gira: "Ako obyčajne Liv hm?"
    "Ako inak Niki."
    Barmanka ktorú všetci prezívali Niki Kostlivec pre jej chudú postavu iba nechápavo zakrútila hlavou a postavila jej vodu na slabý zelený, osladený čaj, ktorý si zvyčajne objednávala.
    "Kedy už skončíš s tým svinstvom a dáš si niečo poriadne?"
    "Už si niekedy to svinstvo skúsila? Nie? Tak buď ticho. Oproti tomuto je tá vaša Whisky nanič."
    "Ale na Whisky si nevypestuješ závislosť..."
    "Blbosť!"
    "...tak ľahko."
    Dopovedala Niki.
    "Ja nie som závislá! Obmedzila som to na dávku denne!"
    "A čo by sa asi tak stalo, keby si bola nútená pár dní vynechať?"
    "Nejako by som to prežila."
    "Si si istá?"
    "Nepodpichuj lebo ťa podpichnem ja a uvidíš!"
    Niki na ňu iba zle zazrela a odbehla sa venovať nejakému pánkovy, ktorý do baru prišiel nedlho po nej a sadol si k baru asi o dve stoličky ďalej. Olívia zatiaľ siahla pod plášť do náprsného vrecka a vytiahla malú fľaštičku. Jej obsahom bol sušený, drvený feyrísový list. Návykový halucinogén, ktorý však, ako väčšina drog zvykne, po požití v stave výluhu vyvoláva až nebesky príjemné pocity. Netušila prečo, ale pocity boli ešte intenzívnejšie ak sa do toho primiešal aj obyčajný cukor, preto si nechávala pripraviť slabý zelený osladený čaj. Niki chlapíkovi naliala alpský rum a pred ňu postavila hlinený hrnček z ktorého stúpala para. Z boku ešte visela šnúrka od čajového sáčku. Odzátkovala fľaštičku a časť jej obsahu vsypala do čaju.

    [22:35:11] Lord_radian: Vex sa spametávala vlastne z bezvedomia nabehla na stav pohotovosti hmlistého videnia . Odvalila plát z robota a prevalila sa späť do blata tentoraz tvárou . Nasala do nosa mokrú brečku a hned na to si cucla aj ústamy , v bezprízornosti nevedela, že to chutí ako moč ale vedeľa, že to niečo nechutné . Prekotila sa na chrbát a skoro ju vystrelo z bolesti v hrudníku.
    ,,Pomóc, " skríkla . Mohla to byť zlomenina, čo prepichla dôležitý orgán alebo vnútorné krvácanie čokoľvek . Blačala a bolo jej to jednu. Na opasku v zadu mala metanol na odmaťovanie . Technici boli často exoti a nemálo z nich fetovalo riedidlá ale nie tie jedovaté . Podaktorý pili na miesto pálenky acetón či éter a žili . VEx obľubovala benzén, voňal príjemne ale zase nie natoľko aby ho čapovala do pohárov. V zadu mala technický benzýn zmiešaný s drevným liehom a kyselinou butánovou. Bol to zaručený vytriezvovač a smradľavy ale teraz sa načahovala a v tom hmlistom opare chytila metanol . Ako sa hovorí noc je mladá a s metanolom ešte mladšia.

    [22:47:53] Marek Brenišin: Askalusovi sa rozmihal svet pred očami. Intoxikácia. Vedel, že to prichádza. Noha s podporným aparátom mu začala brnieť, alkoholom totiž dokonale odstavil nadradené kontrolné nervym a preto jeho mozog bol atakovaný salvami impulzov bolesti.
    Vedel, že to spôsobuje pitie a vedel, že nemal začať. Rovnako si však bol vedomý, že ak sa opije do bezvedomia, bolesť ustúpi a ráno bude musieť riešiť prijateľnejší hlavybôľ.
    S týmito myšlienkami sa natiahol po už tretí pohárik, no ruka sa mu zachvela a pohárik položil naspäž, aby nevylial ani kvapku. Neznášal plytvanie. No ešte viac nenávidel práve onú bolesť, ktorá mu kazila dokonalý zážitok zo žalospevu jeho pečeňových buniek. On a jeho pohárik doprevádzaný chórom hepatocytov na pozadí bolestnej elégie. V podstate ideálny večer.
    [22:57:30] Domino Gira: Zmes premiešala a privoňala k nej. Už len z arómy cítila opojenie. Chvíľu iba držala hrnček v rukách aby si ich zohriala, občas premiešala jeho obsah až kým nedosiahol požívateľnú teplotu. Potom si priložila jeho okraj k ústam a dopriala si poriadny dúšok. Chuť to bola sladká s jemnou, akoby mentolovou príchuťou. Teplá tekutina jej zahriala ústa aj žalúdok ale ferýs toto teplo šíril ďalej. Ako keby jej niekto ten teplý čaj vstrekol priamo do žíl. Chlad ktorý pociťovala pretože bola premočená bol preč. Ucítila jemné šteklenie v končekoch prstov všetkých končatín. Práve sa chcela napiť znova keď ju ktosi chytil za chvost a potiahol ju zaň. Okamžite ním prudko trhla smerom k sebe ako keby si ho chcela pritiahnuť k telu. Zarachotanie stoličky a následné nadávky dotyčného nijako nekomentovala, iba ak sama pre seba spokojným úsmevom. Začula ako Lukko poučuje neznalca:
    "Heh, mal si šťastie, že nemá náladu inak by to skončilo inak. Tej sa radšej nechytaj mladý, ak pravda nechceš zistiť akú bolesť vedia vyvolať jej pazúry."
    Znova sa napila. Po nejakej chvíli sa dostavil pocit, ktorý najlepšie vystihuje slovné spojenie "ľahká hlava". Ako keby sa jej myseľ oprostila od všetkých starostí a problémov a chystala sa opustiť jej telo. Zavrela oči a ignorujúc existenciu reálneho sveta sa snažila tento pocit si vychutnať, pocit voľnosti a zabudnutia na starosti a trápenia. No aj napriek tomuto odľahčeniu sa jej mysľou mihla tvár pani Roucheberovej (čít. Rúžberovej).

    [23:14:25] Lord_radian: Nejaký malomeštianský párik práve vychádzal z toho pochybného baru a aj keď neboli veľmi bohatý tvárili sa ako vrece tej najlepšej kapusty. Hneď pri vchode narazili na znivočenú a na zemi sa váľajúcu vex, väčšinou zablatenú. mokrú a miestami aj skrvavenú . Kričala a stonala a akurát, keď sa chystala napiť technického metanolu kopla ju do boku žena v akože elekgantných topánkach . ,,Ty odpad! Kazíš nám večer ! Ti jedna odporná zprasená pobehlica" povedala a udrela ju kvetináčom čo našla na parapete rovno do čela. Celá znechutená sa obrázila k mužovi s plačom :,,Ja už neviem, čo mám robiť pozri spravila som všetko čo bolo možné aby tú spodinu odrovnala ale ona proste ignoruje " . Žena spustila úpenlivý plač, lebo svojím spôsobom bola neskutočne pokorená . Muž sa úplne najedoval . ,,Takže ty fľandra budeš hrať tvrdasa !" Bolo mu jednu, či sa zašpiní teraz bránil arogantné, odporné a detinské sebavedomie svojej ženičky. Zchytil neštastnú techničku a vlastne ju musel vytiahnúť. Bola to hruda nesštastia vyhnaného na opravu do dažĎa zmasakrovaná technikou a zvrátenými ľudmi . Keď stála dal jej tvrdý úder päsťou rovno z predu . VEx sa zatackala a vletela do baru ako posledný zúfalý blatový golem odsúdený na rituálnu porážku rozbitím . Mala štastie stolička pri barovom pulte mala hrubú kožu na vrchu a úder hlavy sa zaobišiel bez následkov . Dvojica vonku si každý vytiahol svoju krabičku s bielim práškom dal si dve lainy a odpratal sa.

    [22:57:25] Marek Brenišin: Askalusa statočne naplo a vedel, že má dosť. Prisahal by, že ešte jeden pohárik a prereže sa cez brušnú stenu, ale nakoniec túžba utlmiť bolesť etanolom zvíťazila.
    Roztrasenou rukou priložil pohárik k nosu a znalecky ohodnotil whiskey, ktorá mu práve rozkladala neuróny po tisíckach. Nakoniec ju do seba kopol a pohárik mu vypadol z ruky. Noha mu úplne znecitlivela a on sa položil na zem. Ani sa nepokúšal vstať, vedel, že sa mu to nepodarí.
    Ke´d prišiel k sebe, usúdil, že čerstvý vzduch bude najlepší a začal sa plaziť von. V duchu pri tom preklínal ten mikroorganizmus, ktorý mo ochromil nohu a spravil z neho príšeru.

    [23:09:08] Domino Gira: Olívia bola stratená vo svete vytvorenom feyrísom, kde všetko vyzeralo, znelo a voňalo inak, no ešte sa v ňom nestihla stratiť dosť natoľko aby si celkom prestala uvedomovať realitu. Keď sa teda po jej pravej strane ozvalo tupé žuchnutie zvládla to ešte zaregistrovať. Ten pohyb, keď tým smerom otáčala hlavu bol ale tak pomalý, tak lenivý, ako keby samotný vzduch okolo nej bol hustý ako brečka uprostred močiara. Trvalo jej peknú radu sekúnd než si uvedomila na čo sa to vlastne díva. Bol to ten chlapík, čo prišiel krátko po nej. Zjavne to s tou pijatikou prehnal a zložil sa. Odrazu na druhej strane od nej na barovej stoličke pristála zablatená neznáma osoba. Keď musela hlavu otočiť v tak širokom zábere zakrútila sa jej. Zavrela oči, pred ktorými jej tancovali modré hviezdičky a držala ich zavreté, kým sa nestratili. Potom ich pomaly otvorila a zahľadela sa na nového príchodzieho. Jej vedomie opäť navštívila hlava pani Roucheberovej a tento krát na ňu aj prehovorila.
    "Vyzerala si podobne keď som sa ti pokúšala pomôcť."
    "Pokúšala ale nepomohla."
    Prehovorila Olívia nahlas bez toho aby si to uvedomila.
    "Nevytiahli ste ma z ulice na viac než na tú chvíľu."
    Reakciu však počula iba ona, vo svojej hlave.
    "Ale pokúsil sa o to okrem mňa aj niekto iný? Nechodíš za mnou na cintorín práve preto, že si vážiš moju snahu? Aj ona teraz potrebuje aby sa jej niekto aspoň pokúsil pomôcť."
    "Veď dobre, počkajte musím nájsť pätu a položiť ju na správnu poličku."
    Zamumlala a dala sa do neobratného vstávania zo stoličky. Pomaly, krok za krokom ako keby sa iba práve naučila chodiť sa šuchtala k mladej žene, čo už rozpoznala, s hrnčekom a zvyškom jeho obsahu v ľavej ruke. Keď sa k nej konečne dostala a voľnou rukou ju stiahla na zem, keďže bola sčasti zavesená na stoličke. To ju však neprebralo, tak ju relatívne jemne preplieskala po tvári a keď si všimla, že sa pokúša otvoriť oči, podoprela jej hlavu rukou aby ju dostala do polohy v ktorej by mohla piť. Pritisla jej hrnček k perám a s vynaložením veľkého, najmä rozumového úsilia povedala:
    "D-aj si za hná...hl... hlt tohto. Poreže, NIE! Otupí, otupí to po... nie, no keď ťa... bolesť! Tak bolesť."


    __________________

    By the code I will serve you. Your choices my choices, your morals are my morals, your wished are mi code.

      Práve je Po október 22, 2018 5:16 am