Plamene Inkvizácie

    Share
    avatar
    Radian Erechtenion
    Eklips Engineer
    Eklips Engineer

    Počet príspevkov : 127
    Join date : 28.08.2010
    Bydlisko : Cidela

    Plamene Inkvizácie

    Odoslať  Radian Erechtenion za Ut december 03, 2013 9:23 pm

    GirappAWt:
    Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Ayla Erion, matka predstavená neutrálneho čarodejníckeho rádu, známeho ako Kolégium ktorý cvičil mladých čarodejníkov, zdvihla hlavu od mierne žiariacej gule.
    „Ďalej!“
    Vyzvala klopajúceho aby vstúpil. Bol to strážny v snehobielej tunike zo zlato vyšívaným znakom na hrudi. Znak nebol ničím iným ako vyobrazením Magického Majáka, sídla tohto rádu. Celkovo bolo v celom magickom majáku šesť strážnych, z toho aj jedna žena. Pre ochranu mali minimálny význam, keďže ani jeden z nich neovládal mágiu. Bola to len osobná stráž ktorá sa viazala k postu matky predstavenej. Dvojica vždy strážila jej dvere. Jedna dvojica za vidna, druhá za noci. Tretia dvojica bola v podstate iba do počtu. Sprevádzala ju skôr na oficiálnych návštevách spolu z oboma ostatnými dvojicami.
    „Matka predstavená, rád by s vami hovoril Cecil, čaká v predsieni.“
    „Zavolajte ho.“
    Muž sa otočil a zmizol z jej dohľadu. Ani nie o minútu na to do pracovne vstúpil vysoký muž zo špicatým tmavomodrým klobúkom na hlave a ťažkým plášťom rovnakej farby. Oboje boli posiate striebornými hviezdami ako znak úradu astrológa. Na jeho tvári aj v pohľade jeho jasnozrivých bledomodrých očí sa zračil strach a známky toho, že už asi dva dni nespal. Vystrúhal ani úklon tak ako sa patrilo postaveniu matky predstavenej a spustil:
    „Niekto prebudil proroctvo. Minulú noc som pozoroval hviezdy a všimol som si, že súhvezdie ochrancu z oblohy zmizlo. Vedel som, že som o tom už niekde počul. Celý dnešný deň som strávil prehrabávaním sa vo zvitkoch. Bohužiaľ, našiel som, čo som dúfal, že nenájdem.“
    Pravou rukou zalovil v ľavom rukáve, vytiahol odtiaľ malý zvitok a položil ho na stôl. Už na prvý pohľad bolo jasné, že ide o jedno z najstarších proroctiev. Za iných okolností Ayla Cecilovy vynadala za to, že tak starý pergamen nenosí v puzdre ale v rukáve róby, ale keď Cecila vystrašil obsah proroctva, obávala som sa ho aj ona.

    Lord_Radian:
    Bojový mágovia boli považovaný za spodinu mágie . Odpad, ktorý využíval svoje magické schopnosti vo vojnách. Aktívne cvičili nových mágov a rozvýjali svoje remeslo, niekde zatracovaní inde glorifikovaní . Veleslav bol solový bojový mág , špecialista na boj za pomoci zvolaných elementárov a ľadu . Ako taký nikdy nenaštevoval regulérne rády, kvoli neustálym konfliktom a nevraživosti . Tentoraz to bola iná záležitosť . Musel tam ísť . Išiel v plnom poľnom. Oceľové brnenie s ochrannými rytbami rachotilo len málo ako vychádzal po schodoch ku hlavnému vchodu . To, že bol mág prezrádzala len krátke magické žezlo, ktoré mal za opaskom pri meči . Poobzeral sa zelenými očami dookola rukou si prešiel po silno zviazanom cope bronzových vlasov a riadne zabúchcal klopadlom .

    An Tarxamon:
    Medzi dryádami už dávno nepanovala rovnováha a pokoj, ale nervozita sa vkradla aj do lesov a ako studená ruka sa zažierala do povedomia každého. Tie sa už na to nemohli pozerať a tak sa všetko menilo. Rada zasadala a mnohé dostali úlohy, ktoré boli mimo ich panstvo. V ich srdciach sa rozhostila neistota, pretože ich moc za hranicami lesov slabla, ale nemizla, pretože život ako taký bol všade, aj v zrniečku piesku. Irianna sa váhavo obzrela späť a len silou vôle sa prinútila vykročiť. Šaty pripomínali popínavé rastliny a účelné brnenie vytvorené kombináciou ľahkého dreva a zvláštneho kovu ju chránilo, no umožňovalo aj pohyblivosť. Oči mala tyrkysové, na tvári krehký úsmev, ktorý lákal k opatrnému dotyku, ale nič viac, aby sa nezlomil. Dlhé vlasy po ramená takisto niesli odtieň smaragdovej zelenej a zvýraznili jej útlu postavu. Vykročila a zem pokorne prijímala jej kroky.

    GirappAWt:
    Magický Maják – Približne dve a pol hodiny pred vstupom Cecila do pracovne matky predstavenej...
    Siahla na zlatú kľučku inak uhľovo čiernych dverí.
    „Pokojne a rozvážne.“
    Pripomenula si. Za tými dverami ju čakala skúška na čarodejnicu a ona nemala najmenšie tušenie, čo si pre ňu matka predstavená spolu z čarodejníkmi ktorý jej pomáhali, pripravili. Mala na sebe svoju bielu róbu a plášť a ešte dýku. Nič viac jej nedovolili vziať si zo sebou. Otvorila dvere a vošla dovnútra. Bola tam takmer absolútna tma. Iba tesne za vchodom boli postavené dve stredne veľké svietniky, ktoré osvetľovali stôl. Na ňom bola položená veľká varecha a snáď všetky prísady do elixírov aké ju kedy naučili poznávať. Niektoré iba tak voľne položené, iné v malých kožených, označených váčkoch a bolo tam aj zopár prázdnych ampuliek. Všimla si, že aj kdesi úplne úplne vzadu žiarilo jedno malé svetielko. Zdalo sa, že miestnosť na dĺžku je obrovská. Vedľa stola stál cínový kotlík pod ktorým bolo už naskladané drevo.
    „Fajn, takže pripraviť nejaký elixír, ale aký?“
    Pre začiatok namierila pravú ruku prstami smerom k drevu a sústredila tok magickej energie aby drevo pod kotlíkom zvnútra rozohriala. Nebol to ani okamih, než vzbĺklo. Prišla trochu bližšie. Kotlík bol prázdny. Rozpriahla nad ním ruky a doširoka roztiahla prsty. Z ich končekov jej po chvíľke sústredenia začala prýštiť voda v malých tenkých pramienkoch, ktoré všetky smerovali do kotlíka. Keď už bol dostatočne plný, usúdila, že by už bolo na čase zistiť, o čo tu vlastne ide. Znovu namierila ruku smerom k zapálenému plameňu a trochu z neho si ukradla. Asi centimeter nad jej dlaňou blkotal plamienok. Poskytla mu prísun k vlastnej vnútornej sile a on zosilnel. Okolie zalialo svetlo. Všimla si, že vlastne stojí na okraji bazéna, keď sa svetlo odrazilo od nehybnej vodnej hladiny. Aj keď si najprv myslela, že je to čierny mramor. Plameň usmernila a sformovala do tvaru ohnivej gule, ktorú poslala na druhý koniec miestnosti a pozorovala ako plachtí vzduchom. Trvalo dosť dlho, než prestala vidieť odlesky jej svetla na vodnej hladine. Teraz išlo o to, či sa má na druhú stranu dostať čo najrýchlejšie, alebo je v tom niečo iné. Prešla až na okraj, kľakla si na kolená, a otvorenou dlaňou prešla nad hladinou vody. Tá sa na tom mieste mierne zvlnila, aj keď v miestnosti nebolo žiadne prúdenie vzduchu ani nič očividné, čo by tie vlnky mohlo spôsobiť. Z vody cítila sálať energiu, áno rozhodne na ňu bolo uplatnené nejaké kúzlo. Skúsila, či sa jej z nej podarí nabrať pomocou mágie. Voda bublala a vzpierala sa, ale nepodarilo sa jej z nej vytiahnuť vodnú guľu, ako to dokázala z bežnou vodou. Túto vodu, niečo držalo tam kde bola. Keď nešlo ani odčerpať teplo, čím by ju zmrazila a mohla prejsť peši, začínala tušiť, čo bude potrebovať namiešať. Vrátila sa k stolu z prísadami. Voda v kotlíku už takmer vrela. Znovu si prešla pripravené prísady a vybrala z nich rybí olej, sumčie ikry, šupiny striebornej šťuky a vodnú trávu. Olej a šupiny pridala do vody, ikry rozdrvila čepeľou svojej dýky a najemno nasekala aj vodnú trávu. Všetko tam pridala a zamiešala. Potom nezostávalo nič než čakať kým sa elixír, ktorý umožňuje dýchanie pod vodou uvarí. Keď ucítila nepríjemný a výrazný rybí pach vedela , že je hotový. Nabrala jednu plnú ampulku a zazátkovala ju. Vzala si opäť do rúk plameň a ten čo ešte stále plápolal pod kotlíkom uhasila lusknutím prstou. Sústredila svoju moc na to, aby ochladila obsah ampulky na požívateľnú teplotu. Potom ju do dna vypila, znova vytvorila z plameňa ohnivú guľu, ale tento krát ju nechala aby obiehala okolo nej v určitej vzdialenosti a začala sa vyzliekať. Keď sa v miestnosti ocitla nahá, ak sa u jej druhu, anthro mačkovitej šelmy, dalo vôbec o nahote hovoriť (niečo ako Kajit v Oblivione či Skyrime), zažmúrila oči a v prudkom geste rozmáchla ruky. Prudký závan vetra schmatol všetko oblečenie a niesol ho ponad vodnú hladinu až na druhú stranu. Vzala zo zeme svoju dýku a sadla si na kraj bazéna. Opatrne načiahla nohu a jedným prstom sa dotkla vodnej hladiny. V tom okamihu ju neviditeľná sila prudko strhla takmer až ku dnu. Začala sa zmietať a to nielen prekvapením ale aj preto, že elixír ešte nezačal plne účinkovať a  nechtiac sa napila. Pery však už držala pevne zavreté a rukou si stláčala nos. Cítila chladnú masu vody nad sebou ako ju tlačí a udržuje čo najbližšie ku dnu. Nástup účinku elixíru sa našťastie dostavil skôr, než sa stihla utopiť. Ako náhle jej došlo, že dýcham vodu, začala plávať smerom na druhý breh. Voda kládla istý odpor, ktorý sa ale dal zvládnuť. Vedela prečo je to tak. Bol to určite nápad jedného z majstrov, Halseho. Vždy prizvukoval, že čarodejník by aj napriek tomu, že má moc, nemal zabudnúť na to aké to je, používať svaly. Nevedela ako dlho to trvalo než sa vynorila na druhom brehu, určite to však nemohlo byť dlhšie ako hodina, pretože účinok elixíru nevyprchal. Množstvo ktoré požila približne zodpovedalo hodinovému účinku. Na druhom brehu sa zabalila do svojho bieleho hrejivého plášťa, osušila sa oň a potom sa znovu obliekla. Pripadala si naježene a nepríjemne. Svetlo ktoré videla z druhej strany bolo vydávané svetelnou guľou ktorá sa vznášala asi pol metra nad zemou. Priamo pod ňou ležal na zemi kožený mešec a zvitok pergamenu. Vzala pergamen a roztvorila ho. Stálo tam:
    „Privolaj elementálov všetkých štyroch živlov. Z každého živlu jedného a odovzdaj mi nad nimi kontrolu. Matka predstavená.“

    Lord_Radian:
    Trimar kedysi rozkvitajúci prístav sa zmenil na priemyselný komplex. Technokratické zriadenie zmenilo okolo na nepoznanie . V meste prekvitala viera v Staviteľa . Dokonalého boha architekta a konštruktéra . Ako sa podmienky menili nastalo prenasledovanie ostatných presvedčení a inkvizítori zapálený pre vieru v pokrok priemyslu a strojov nemilosrdne skoncovali s ostatnými. Mesto sa zjednotilo a začalo vysielať svojích verných aby hľadali možné nové začiatky rozšírenia alebo dolapili odporcov, ktorý utiekli . Kasandra bola Inkvizítorka od kedy sa narodila. Narodila sa v techno klaštore a dostala dobrú výchovu vo svojích už lovila prvých heretikov. A rovnako aj dnes ju na do mesta s majakákom privádza prenasledovanie heretikov. Hrubý hnedý kabát, Obnosené želenohnedožlté nohavice, vesta ovešana nástrojmi , čierno modré vlnite vlasy zopnuté do exotického účesu, ktorý pôsobil umelo strovovo. Zvlásťna prilba a mechanický pavúk na pleci a čierne ozubené koleso na hrudi ako simbol techno-inkvizície . ,,Smrť všetkým heretikom a miesto pre pre pravú vieru, budúcnosť skrz čistotu Staviteľa" a takto išla mestom . Nie nenápadná ale techno-inkvizítor nemá byť nenápadný je to pravá ruka staviteľa .

    An Tarxamon:
    Irianna kráčala celý deň a ako slnko zapadlo, bola nútená zastaviť. Spadla na kolená a len s námahou sledovala okolie, o ostražitosti nemohlo byť reči, pretože únava sa na nej podpísala a jej padali oči. Položila ruky na zem a tíško odriekala: "Moji súputníci, semienka, ktoré spíte v tejto zemi, poslovia zajtrajška, vypočujte moje volanie." Chvíľu sa nič nedialo, potom však zem začala pukať a rastliny bizardných tvarov začali klíčiť a rásť zo zeme. Pohľadila jeden zo šľahúňov a ten aj ostatné zareagovali tým, že sa k nej priľnuli ako fazuľa k plotu a ovíjali sa okolo nej, až bola takmer celá zakrytá. Celé to sprevádzalo šumenie, v ktorom vnímala jednotlivém slová. "Žiadam vás o vzduch, žiadam vás o vodu, žiadam vás o ochranu," šepkala do listov. Šumenie zosilnelo a šľahúne vyrašili navonok tŕne a jedovaté kvety. Spokojne sa usmiala a jej telo pomaly ochablo a prešlo do stavu zváštnej hibernácie. Adaptácia pre ňo bola náročná, ale pripustiť si slabosť bolo neprijateľné. Ako odpadla, rastliny jej telo udržiavali v polovzpriamenom postoji a hviezdy svoje svetlo obrátili inde.

    GirappAWt:
    Pergamen znovu zvinula a vzala do rúk kožený mešec. Vedela čo v ňom je. Svetelná guľa sa trochu zdvihla ako náhle sa mešca dotkla a teraz osvetľovala väčšiu časť podlahy pod ňou. Kľakla si na kolená. Vytváranie privolávacieho obrazca pomocou čarodejníckeho piesku je jedna z najnáročnejších činností. Predpokladala , že jej to zaberie ďalšiu hodinu. Začala pomaly a sústredene malým pramienkom sypať bieli čarodejnícky piesok na podlahu a vytvárať tak obrazec kruhu. Občas musela rukou piesok trochu uhladiť alebo rovnomernejšie rozmiestniť. Keď bol prvý kruh hotový začala vytvárať v rovnakej vzdialenosti okolo neho štyri ďalšie ale menšie. Pôvodný kruh bol stredom celého tohto obrazca. Piesok ktorý zostal rozsypala do každého okrem stredového kruhu tak aby čo najviac pokryl plochu. Keď bol na ploche každého kruhu piesok, prstom začala do každého kruhu písať znaky a slová starobylého magického jazyka Arcane, ktorý mali privolaných démonov spútať a podriadiť vôli privolávateľa. Konečne sa postavila do kruhu uprostred a začala deklamovať privolávanie. Slová sa rozliehali celou miestnosťou a ozvena ich prinášala späť. Piesok v kruhu napravo pred ňou vzplanul a ustálil sa v podobe muža tvoreného plameňmi, naľavo sa zase vzniesol do vzduchu vo vzdušnom víre a zostal v tejto forme. Vedela , že za sebou má vodu a zem. A teraz ich odovzdať do područia matky predstavenej. Zamračila sa a úporne premýšľala ako sa odovzdáva kontrola nad privolaným démonom akéhokoľvek druhu. Mala pocit, že je k tomu dotknúť sa osoby ktorej kontrolu odovzdáva, alebo aspoň veci, ktorú vlastní. Uvedomila si, že v rukách ešte stále zvieram takmer prázdny mešec z pieskom. Teraz si už len spomenúť na slová. Zmenu po ich vyslovení necítila ale vzápätí ju uvidela. Videla ako sa okraje kruhov porušili a vytvorili tak cestu aby mohli elementáli z kruhov vystúpiť. Ozval sa hlas, ktorý vychádzal zo svetelnej gule nad nami. Bola to matka predstavená:
    „Zabite ju!“
    Podarilo sa jej len vyhŕknuť:
    „Čože?!“
    Ako prvý zaútočil oheň, a ohnivým lúčom zasiahol jej ľavú ruku. Vykríkla bolesťou keď rukáv róby začal horieť. Vzduchom sa niesla vôňa spálenej srsti. Prešla si dlaňou pravej ruky ponad horiaci rukáv. Zo stredu dlane sa rinul silný prúd vody ktorým si ho zahasila. Snažila sa nevnímať bolesť a bojovať o život. Zozadu ju do chrbta udrel silný prúd vody a odhodil na stranu. Šmýkala sa po podlahe až kým ramenom bolestivo nenarazila na rohovú stenu. Elementál zeme dupol nohou o zem a miestnosťou otriaslo zemetrasenie. Pohľad jej skĺzol na bazén. Napriahla k nemu nezranenú ruku. Bála sa, že to nebude nič platné. K jej prekvapeniu však voda tentoraz poslúchla. Vytvorila tri silné vodné prúdy a všetky naraz vrhla proti ohnivému elementálovi. Dvom sa mu podarilo vyhnúť ale tretí ho zasiahol a on zo sykotom uhasol. Stihol však v odpoveď vrhnúť ohnivú guľu ktorá sa z hrozivým pukotom rýchlo blížila. Musela použiť zranenú ruku a prúdom vody guľu zahasiť než sa k nej dostala. Podlaha sa náhle na niekoľkých miestach roztrhla a začali z nej vyliezať popínavé výhonky ktoré sa jej omotali okolo nôh. Do zdravej ruky vzala svoju dýku, a čepeľ zapálila. Skôr než sa však stihla začať vysekávať z výhonkov ktoré sa ju snažili uväzniť vodný elementál jej doprial ďalšiu výdatnú spršku vody. Plameň dýky pohasol. Sila vody ju tlačila do rohu a ostré šľahúne popínavej rastlinky už cítila pri krku. Zatvorila oči a v jednom okamihu sa snažila odčerpať teplo vo vode vodného elementála. Vzpieral sa tomu, čo bolo dobre, lebo si uvedomila, že keby vodu zmrazila teraz, zmrazila by aj sama seba. Takmer urobila osudovú chybu. Z námahou vystrela ruky, a prekvapilo ju, že je toho ešte schopná. Voda ktorú na ňu vysielal vodný elementál ju prestala tlačiť. Ak by tam bol niekto prizerajúci sa, mal by pocit, že prúd vody ktorý proti pantheranke tá bytosť vysiela naráža na sklenenú stenu. Vrhla všetko svoje sústredenie a energiu na jediný cieľ. Trvalo to asi dvadsať sekúnd než sa jej podarilo zlomiť jeho obranu a stal sa z neho kus ľadu. Na čo do čerta čaká vzduch? Nechápala to. Šľahúne ju už škrtili. Teplo ktoré odčerpala vodnému elementálovy preniesla do nich. Vznietili sa a púšťali ju. Našťastie týmto plameňom vládla ona, takže ma nezranili ani nepodpálili. Rozmáchlým gestom proti elementálovy zeme v podobe malého lesného enta vrhla ohnivú guľu. Uskočil pred ňou ale teraz už mala situáciu pevne v rukách. Guľu zmenila na šíp ktorý letel sto násobne rýchlejšie a prešiel elementálovy cez hlavu. Miestnosť zaplavil smrteľný škrekot, dym a vôňa páleného dreva. Elementál v záchvate agónie sa začal potácať smerom k zamrznutému vodnému. To nemohla dopustiť. Ak by sa vodný roztopil bol by znovu schopný boja. Začala vytvárať kúzlo ladnými pohybmi rúk a zatínala pri tom zuby od bolesti. Keď obe dlane vystrela pred seba proti zmrznutému vodnému elementálovy vyrazil prudký vietor, ktorý ho spolu z elementálom zeme vrhol na protiľahlú stenu. Zmrznutý elementál sa roztrieštil na tisíc kúskov a ent zostal nehybne a tlejúc ležať na zemi. Vzdušný vír pomaly vystúpil zo svojho kruhu. Nasucho prehltla. Voda uhasí oheň, oheň spáli zem a vodu je možné zmraziť alebo nechať odpariť, ale čo proti vzduchu? Práve preto bol vždy najobávanejší a najmocnejší vzdušný elementál. Proti nemu neexistoval protiklad ktorý by ho účinne a relatívne ľahko zneškodnil. Svet sa odrazu zatočil a znovu ju to nacapilo o stenu. V hlave jej až zadunelo a cítila bolesť. Chcela proti vzduchu použiť vzduch, ale elementál bol príliš silný. Z očí jej začali tiecť slzy. Zomrie krok od toho aby sa stala čarodejnicou. Zomrie rukou vetra... tak moment. Vietor ako nepriateľ? V mysli sa jej začalo vynárať niečo z detstva, uspávanku ktorú jej matka spievala keď bola malá:
    „Na krídlach vetra, letí mocný mág. Nebojím sa priateľ, vietor nemám z teba strach. Si mocný, mocnejší než ja, však kým spojenci sme obaja...“
    Začala to spievať v preklade do Arcane.
    Tlak vzduchu pominul a ja sa pomaly zniesla späť na zem. Neprestávala spievať. Vzdušný výr začal ustupovať až sa vrátil do pieskového kruhu. Pravdepodobne matka predstavená kruh znovu zacelila. Zhlboka si vydýchla. Z gule opäť zaznel hlas:
    „Rada by som ti zagratulovala Xaira, k úspešnému zloženiu skúšky na mága elementalistu, ale ešte je tu posledná vec.“
    Xaira obrátila svoju pozornosť k svetelnej guli a všimla si, že pod ňou sa nachádza ďalší stolček z prísadami, vybavením a tentoraz aj stoličkou.
    „Namiešaj si masť na tú popáleniu a týmto sa tvoja skúška skončí!“
    Zaškľabila sa. Namiešať si hojivú masť, to je to najľahšie zakončenie skúšky aké mohla mať. Sadla si na stoličku a zadívala sa na popálenú ruku.
    „Matka predstavená?“
    „Áno?“
    „Je to znamenie skúšky však?“
    Priblížila popálenú ruku ku svetelnej guli.
    „Môže byť, ak sa tak rozhodneš.“
    Xaira prikývla a dala sa do drvenia potrebných prísad, rozhodnutá, že si popáleninu neodstráni kúzlom, aby jej po zvyšok života pripomínala, dnešný deň. Deň kedy zložila skúšku a to, aký nebezpečný je ohnivý elementál.
    Lord_Radian:
    Bojový mág nedočkavo znovú zabúchal na dvere . Nakoniec sa kolosálne hrubé dvere otvorili a sluha ho vpustil do majáka. Prišiel k nemu staší mág a neskrýval nevraživosť keď ho uvidel . Stále pretrvávavalo absolútne odlúčenie vojnových mágov od tých tradičnejších. Zjavne niečo hľadal ale zmluva ho viazala mlčanlivosťou, teda bol to jeho štandard . Chcel si to rovno namieriť k cieľu svojej misie ale to zrejme nebude mať také jednoduché .
    -
    Kasandra zastala na bočnom námestí, kde bolo všetko kamenné našla si vhodné miesto, kľalľa si a modlila sa k staviteľovi : ,,Majstere architekt, master konštruktér čuj moje slová, i keď nie som z čistého kovu a moje vnútro nie je z ohňa a ozubených kolies. Tvoje slová, tvoj plán je palivom, ja som nástrojom, tvojím nástrojom dokonalosti a precíznosti, daroval si nám kladivo a potom ozubené koleso, pozdvihol si nás zo zlodejov koží a priblížil nás k tvojím dietkám. Snívam o dni keď moje telo bude oceľ a moja krv ortuťou. " Tí, ktorí to sledovali boli udivený nad zvláštnymi slovami motliby sa niektorí mali aj nemalí strach a pokladali ju za šialenú. Ona to cítila a vedela, že pohana a heréza vidí vo vzduchu.

    An Tarxamon:
    Irianna sa prebudila z poloagonických driemot a rastliny a šľahúne sa vrátili do zeme. Taká bola zásada dryád a strážkyň, nevziať nič viac, ako je potrebné. Pomerne rýchlo sa chystala a vyrazila svižným tempom. Jej telo bolo ako znovuzrodené a tak nečudo, že kým nastalo poludnie, urazila poriadny kus cesty. V diaľke zbadala mesto a potichu zakliala. V meste neboli vítané, ledaže by šlo o ľahké devy a to ona nebola. Nikdy. "Hm, zdržanie je neprípustné, ale..." zaprotestovala do vetra.
    Bolo ale neprípustné, aby meškala, tak opatrne vykročila k mestu. Stráže si ju všimli a spustili opĺzlé narážky.
    "Určite by si vedela so svojími šľahúňmi divy, maličká," zaškeril sa jeden a ústa odhalili skazený a nekompletný chrup.
    Irianna zastala v bráne a len precedila pomedzi zuby: "Drž si odstup a nikomu sa nič nestane..."
    "Maličká by chcela hrýzť," uškrnul sa ten istý strážca.
    "Nechaj ju, mrchu frigidnú," chlácholil ho druhý.
    Prvý strážca ho nakoniec počúvol a po pár krokoch s poloúsmevom len tak preriekla do vzduchu: "Múdra voľba, vskutku..."

    GirappAWt:
    Ulisa by si ani vo sne nepomyslela, že sa to raz stane, ale predsa! Srdce jej búšilo ako po rýchlom behu. Ako hlavná knihovníčka slúžila v Magickom Majáku už štyridsať rokov. Nastúpila hneď potom čo dokončila skúšky, ale za celý ten čas sa ešte ani jeden jediný raz nestalo, že by do knižnice zavítala sama Matka Predstavená. Tá keď potrebovala nejakú knihu, jednoducho poslala jedného zo strážcov z odkazom aké knihy majú knihovníci vyhľadať a poslať jej ich do pracovne. A keď bol teraz po jej boku ešte aj hlavný astrológ muselo ísť o niečo veľmi významné.
    „Č- č-čo pre vás m-môžem u-urobiť? P-prístup k najstarším zvitkom? R-rýchle vyhľadanie nejakého dokumentu?“
    „Postaraj sa prosím o to aby dnes bola knižnica uzavretá. Zhromaždi knihovníkov a odveďte odtiaľto študentov. Keď splníte túto úlohu, nech sa aj knihovníčky a knihovníci rozídu.“
    Ulisa sa uklonila tak hlboko, že mal Cecil pocit, že sa čochvíľa zlomí v páse a keď sa znovu narovnala, tiché priestory knižnice narušil jej krik ktorým začala všetkých zháňať ako pastier ovce.

    Lord_Radian:
    Veleslav mal získať jednu knihu . Vedel, že táto knižnica je povestná ale nemienil to tu premniť na ľadové bojisko. Boli v presilo a nevedel aké presné je zloženie miestného osadenstva. ,,Potreboval by som si preštudovať jednu z miestných kníh." Šiel rovno k veci a nemárnil čas hlúposťami . ,,Prečo by som pustiť špinu ako teba do našej knižnice, pohana mágie, odpad, " neskrýval svoje opovrhnutie . ,,Dobre teda ako si chcel ." Momentálne mal moment prevapenia a bleskovo vytiahol svoju bojové žezlo a zamrazil mága skôr ako stihol opätovať paľbu. ,,Budeš žiť, neskôr " a odtiahol ho na nejaké skryté miesto. Vedel, že pocítia niečo a čochvíľa to tu nebude bezpečné tak sa vidal rovno do knižnice pripravený zmeniť to tu na ľadovú jaskyňu ak bude musieť.

    Lord_Radian:
    Nemalo zmysel troškáriť jeho zamrazenie urrčite zaznamenali. V duchu vyslovoval slová moci. Počul ako sa v jeho duši zobúdza uväznený element . Prcitol a lomcoval aby sa dostal preč z väzenie . ,,Voda, schladni na ľah, darujem ti časť seba samého a budeš mi slúžiť v tejto forme ! " pred ním sa zmaterializovala štýhla asi 6 metrov dlhá hadovitá hydra z ľadu . Sypela a spaľujúci chlad vodného elementára jej blčal v očiach . ,,Stráž tu ja idem do knižnice," Veleslav sa videl do knižnice a hydru nechal na kľučovom bode . Vedel, že dvere budú ošetrené mágiou tak to skúsil takto . Dýchol ľad na dvere v ruke zmaterializoval kladivo a udrel po nich.

    GirappAWt:
    Xaira pobiehala po svojej cele a v chaotickom rytme plnila svoj cestovný vak vecami ktoré plánovala vziať si zo sebou. Ľavú ruku mala oviazanú obväzmi a natiahla si na ňu aj bandáž z čiernej kože od zápästia po lakeť. Bolo to zvláštne, necítiť ako koža ťahá jej srsť a to preto, že pod bandážou a obväzmi už žiadna nebola. Ozvalo sa zaťukanie na jej dvere.
    „Ďalej.“
    Vyletelo z nej spešne a vrátila sa k snahe napchať do vaku svoju slávnostnú róbu a to spôsobom, aby po znovu vybalení nevyzerala ako keby ju vytrhla krave z pysku. Aspoň, že ten vak bol kúzlom upravený aby mal niekoľkonásobne väčší objem a tak bola do neho schopná nabaliť prakticky všetko čo potrebovala.
    „Zdravím.“
    Ozval sa dobre známy hlas. Bol to jej učiteľ Marcomo Ranius. Čarodejník približne rovnako vysoký ako ona s vodopádom bielych, kučeravých vlasov z oboch strán hlavy, odený v karmínovej róbe.
    „Majstre.“
    Uklonila sa.
    „Som tu aby som ti zablahoželal k úspešnému zloženiu skúšky a ospravedlnil sa za matku predstavenú. Má teraz nejaké neodkladné povinnosti. Musím poznamenať, že si splnila moje očakávania, aj keď si ich nepredčila. Toto...“
    Ukázal na bandáž.
    „Dokazuje, že aj keď si teraz právoplatnou čarodejnicou elementalistkou, ešte stále sa máš čo učiť, ale nemálo toho už vieš a som preto na teba hrdý!“
    „Ďakujem majstre.“
    Sklonila hlavu.
    „Ako vidím neplánuješ zostať v Majáku a podieľať sa na výcviku ďalších...“
    Poznamenal.
    „Smiem sa spýtať kam máš namierené?“
    „No... už je to viac ako rok čo som nebola doma, takže...“
    „Dávaj si veľký pozor. V poslednom období sa k nám dostávajú správy, že v Trimare sa zvýšil počet inkvizítorov. O a ešte niečo.“
    Podal jej zvinutý pergamen.
    „Zoznam oznámení o záujme prijať do služieb mága od správcov okolitých miest.“
    Vysvetlil.
    „Ďakujem.“
    „Dobre tak ja ťa už nechám, nech si náhodou niečo nezabudneš zabaliť.“
    Opustil jej komnatu.
    -
    Ayla prudko zdvihla hlavu od zvitku ktorý práve čítala a zamračila sa.
    „Nepočul si nič?“
    „Čože?“
    Prebral sa Cecil plne sústredený na obsah iného zvitku.
    „Zdalo sa mi ako keby niečo buchlo, alebo spadlo.“
    „To nič nebude. Nejaký študent zrejme zle založil knihu a tá spad...“
    Ozval sa však dlhý zvonivý zvuk, ako keby niekto rozozvučal gong a ten tón sa nie a nie prestať niesť priestorom.
    „To je...“
    „No do čerta!“
    Obaja okamžite nechali zvitky zvitkami a vyrazili smerom k východu z knižnice.

    An Tarxamon:
    Irianna nemala v pláne zdržať sa, preto prechádzala mestom bez zastávky. Niekto mal však očividne iné plány. Pomaličky ju sledoval a ona nič netušiac kráčala ďalej. Na jej ruky dopadli prvé kvapky a ona spýtavo dvihla hlavu hore. Zbožňovala dážď a dokonca si veselo povyskočila. To už neznámy nevydržal a ozval sa k nej. "Nemyslel som, že by sa taká...bytosť...odváži tak ďaleko," predniesol pohŕdavo.
    Otočila sa a zbledla strachom. Poznala insígnie Invizície Najčistšej Krvi, ale až doteraz si myslela, že išlo o príbeh, ktorým strašili malé dryády, keď sa priblížili ku krajom hája.
    "L-l-len prechádzam, p-p-pane," oborila sa zo strachom v hlase.
    "Ja rozhodnem, či prejdeš, alebo nie," nadhodil a pokrčil plecami.
    Na jeho pokyn rukou z bočných uličiek vyšlo niekoľko vojakov Kompánie (patria k cechu).
    "Vzdaj sa a bude to poľahčujúca okolnosť," povedal a siahol po meči, " mimochodom, so Kanyrenos, veliteľ šiestej kompánie Inkvizície Najčistšej Krvi, vykonávateľ vôle Najvyššej Inkvizítorky, plameň jej hnevu."
    Pri posledných slovách sa uklonil, no Irianna miesto toho tasila ľahkú šabľu. Na to Kanyrenos vydal príkaz a prvý z vojakov sa rozbehol, načo ho ostatní nasledovali. Cvendžanie zbraní a množstvo úhybov a úkrokov. Kvapky rinčiace na dlažbe. Jedného zvládla zahnať, ale prevaha sa stávala očividnou a Kanyrenos spokojne so založenými rukami sledoval dej. Vedela, že nemôže ináč.
    "Prosím, pomôžte, sestry..." rukami urobila zvláštny pohyb.
    Chvíľku sa nedialo nič, avšak potom začali kachličky pukať a šľahúne sa vrhli po vojakoch. Tí, prekvapení zmenili cieľ a začali do nich ťať, ale Irianniho odhodlanie bolo o niečo silnejšie. Potom stisla ruky a z vojakov sa drali zdesené výkriky, ako ich šľahúne postupne trhali. Irianna sa zmietala v agonických kŕčoch, až nakoniec šľahúne svoju robotu dokončili.
    Kanyrenos nedal poznať, že ho vývoj situácie prekvapil. Irianna padla na kolená a jej videnie sa rozmazávalo. Tápavo sa dala na útek a Kanyrenos len spokojne dodal: "Podcenil som ťa, ale chybu nikdy neopakujem."
    Irianna ani nevedela, koľko toho ubehla. Len vnímala, že došla k malému múriku, na ktorý si až tak detsky uložila hlavu a zaspala.
    Lord_Radian:
    Po pár úderoch ho to prestalo zbraviť . Chytil rukami murivo a pretkol ho mrazom a vodou . Žilky vlkosti dostávali medzi kameňP a rúcali ho na štrk. . Časť múru povolila a aj keď to mali zabezpečené proti kdečomu zdá sa že múru veľa dverí venovali menej pozornosť ako samotným dverám. Krídlo sa začalo rúcať na stranu . Prácu urýchlil vyvolaným hrotom ľadu, ktorý vrhol . Dvere odleteli a udreli silou o najbližšiu policu kníh . ,,Povolám, ťa , pozri tu je tvoja časť jedinečnosti boju za mňa a budeš ju mať na ten čas . " hovoril v duchu . Medzi ruinami sa zmotnila druhá hydra . Tri bolo maximum, lebo by to už nezvládal mentálne . Udržať a zároveň v duchu motivovať . ,,Chodˇ a hľadaj či tu niekto nieje ak je tak ho zamraz . " Zatiaľ prvá narazila na mága. Summon bol cvičený nespočetne krát zvoľateľom, bol rýchla a úskočná. Velesalv ju podvedome vnímal a delil časť svojeho vedomia na zlepšenie jej manévrov.
    -
    Spustil sa dážd, ten nepriateľ kovu . Na námestie prišla inkvizícia najčistejšej krvi , videla to na rovnošatách . A zároveň démon . splodenec zelene . Staviteľovi sú nemilý heretici a pohania slúžiaci zeleni . Nemala veľké pochopenie pre nikeho z nich . Heretici a démoni . ,,Démoni a heretici, všetci skončíte v Staviteľových vyhniach a vaša duša prehorí skrz až kým sa neočistí ako sa ruda prečistí na železo a to na oceľ. " Momentálne nemala záujem vstúpiť do scény . Démon vyvolal zelených spojencov. Splodencov zo zeleného pekla . Mala sama niečo v rukáve ale nebolo toho veľa , jej hľavným tromfom bola viera.

    GirappAWt:
    Xaira, konečne spokojná z obsahom brašne si ju prehodila cez plece. Naposledy prebehla pohľadom po komnate než ju opustila. Chodbou prechádzala ľahkým krokom dúfajúc, že aspoň niekto z trojice jej najlepších priateľov tu v Majáku, Lien, Khessa alebo Alga, bude vo svojej komnate aby sa mohla rozlúčiť, a odovzdať pozdravy aj ostatným. Zahla do jednej z odbočiek z chodby a zháčila sa. Urobila pár krokov späť a vyhliadla do chodby z ktorej práve prišla. „Zdalo sa mi to alebo som naozaj uprostred chodby videla kus ľadu?“ Pohľad do chodby jej to potvrdil. Ešte desivejšie na tom bolo, že ľad mal ľudské proporcie. Okamžite sa k nemu rozbehla. Z úžasom a otvorenými ústami zostala hľadieť do tváre zmrazeného Raniusa.
    „M...majstre!“
    Vyhŕkla. Pár sekúnd sa spamätávala zo šoku a snažila sa pochopiť čo sa tak môže diať? Položila obe dlane na kus ľadu ktorým teraz bol a začala pomaly presúvať do jeho tela teplo, aby sa začal topiť. To vydržala ani nie minútu, než si uvedomila, že v chodbe sa akosi ochladilo, na podlahe a stenách sa tvorí námraza a z úst jej pri dýchaní vychádza para.
    -
    Cecil ukázal rukou smerom od ktorého sa ozval ďalší buchot, pravdepodobne padajúcich kníh. Ayla naznačila, že sa rozdelia a obídu, každý z inej strany radu políc ktorá ich od toho miesta oddeľovala. Prikývol. Po uličkách medzi policami sa vzájomne kontrolovali, či majú približne rovnaké tempo chôdze. Cecil zašepkal zaklínadlo a na dlani jeho pravej ruky sa začal trblietať hrot magického šípu. Ayla bola menej konzervatívnejšia a namiesto magického šípu si rovno pripravila kúzlo spôsobujúce rezné rany, pri správnom mierení použiteľné aj na okamžitú popravu sťatím hlavy. Zastavili sa pred poslednou policou odrátali do tri a spoločne sa vrhli na miesto kde tušili nepriateľa. Samozrejme tesne pred útokom každý z nich na zlomok sekundy zaváhal, čo ak by to bol len nejaký nedbalý študent čo náhodou, nechtiac spustil poplach. Ibaže zo zlomku sekundy sa stala celá sekunda, kedy si uvedomili, že striebristá hadovitá štruktúra priamo pred nimi nie je žiaden študent, ale ľadový elementál a teda minimálne kúzlo rezných rán je proti nemu absolútne zbytočné používať.

    An Tarxamon:
    Kanyrenos len sklamane hľadel na tú spúšť. Nehnevala ho strata vojakov, tí vedeli, do čoho idú. Skôr ho hnevalo to, že tá nehodná bytosť ho preľstila. Dávno tvrdil, že tí, ktorí nemajú čistú krv, teda v nej nie je železo, by mali byť vykynožené. Jediné, s čím si robil hlavu bolo, ako to zdôvodní Najvyššej Inkvizítorke.
    Vtedy sa otočil a zbadal ženskú postavu. Na chvíľku zabudol na svoje problémy a podišiel k nej. Telá mŕtvych vojakov nehybne civeli do pršiacej oblohy.
    "Som Kanyrenos, veliteľ šiestej kompánie Inkvizíciee Najčistšej Krvi, ako vám poslúžim?" dôrazne sa uklonil.
    -
    Irianna snívala. *Kráčala po lesnom chodníčku a slnko svietilo ako obyčajne. Niečo jej však nesedelo, prstami hmatala po steblách trávy. Všetko bolo také...dokonalé!
    Kráčala ďalej a všimla si, že zakvitli vlčie maky. Usmiala sa, no jej potešenie trvalo len chvíľku. Miesto červene kvetov na nich bola krv. Kráčala ďalej a našla malú vílu. Doráňanú, ledva pri živote.
    "Čo sa stalo? Kto ti to urobil?" spýtala sa a vzala u do náručia.
    Víliatko len mierne otvorilo oči a šeplo: "Ako ste to mohli dopustiť?"
    "My? Čo?" nechápala.
    Víla vydýchla naposledy a Irianna nezadržala smútok.*

    Vzápätí sa strhla a kvapky dažďa jej omývali tvár. Utrela si ich, no v ústach pocítila slanú chuť...

    Lord_Radian:
    ,,Zamraz každého, koho nájdeš, cítim, že tu niekto teplo ich tela a duše je zjavné ." vždy keď bol v bojovom naladení duše a uvoľňoval elementy, pretkíňal ho celé mrazivý pocit, na ktorý pri prvých pokusoch mal tendenciu zvykať si, to však bol element usilujúci sa o nadvládu nad individualitou mága. Už to boli roky a on jasne videl svoje hladiny. Podporným kúzlom na každú stranu rozoslal ľad, prepojený s elementom takto mohol pokryť väčšiu plochu a medzi tým prezeral zoznami kníh. Rýchlosť bola dôležitá ale rozvaha a chladnokrvnosť ešte dôležitejšia. Istota a ľadový kľudn aj následnokom vodného elementu, ktorým bol poadnutý to len posilňovalo . Viedol hydru naučenými mrštnými pohybmi, bola dobrá ale tento typ elementára a jeho forma spoliehala na prepad . Chvíľu išla uličkami a chlíľami sa vyšwihla nad poli v očakávaní možnej príležistosti . Z povzdialia sa pomali blížila jemná vrstva inoväte. Rýchlejšie to nešlo už teraz sa sústrdil na zoznam knihu a dva bojové elementy. Druhá hydra skrytá v chodbe pozorovala ako ďalší mág roztápa zamrazeneného omrazená chodba jej poskytla dostatok priestorou aby sa zamaskovala a pripravila na prepad ak to bolo treba a zatiaľ nechala tých dvoch na pokoji .
    -
    Ten muž čo začal boj s tým výrastom zeleného diabla ju oslovil . ,,Som Kasandra inkvizítorka staviteľa, jedinej čistej viery na tejto zemi, to čo konáš je milé staviteľovi ale nenmýšlaj si, že ťa to zachráni ." Ako inkvizítorka bola absolútne odhodlaná a oddaná svojej viere, pripravená aj zomrieť pre svoju vieru . Pre každý prípad mala pri sebe malú ampluku zláaštného plynu , takzvaný Mutox . Zabijal len živé a hmotu ktorú otrávil sa menila na další plyn , v prípade nutnosti by vedela zo sebou zobrať celého mesto alebo hvozd. Pre tenraz nemienila použiť to, toto bolo príliš málo pohanov alebo heretikov než aby sa to oplatilo . Staviteľ ich učí efektívnosti a technologiii . A mrhanie je najväčšia heréza . ,,Zdá sa, že máte s tým splodencom lesa problémy."


    An Tarxamon:
    Kanyrenos sa zamračil. Dotyčná síce bola bytosťou Pravej Krvi, ale urážala majestát Inkvizítorky. Oddaný svojej povinnosti však potlačil náznaky pochybností a povedal: "Myslím, že nie sme v tak úzkom zväzku, aby sme sa mohli tak dôverne oslovovať, opravte ma ak sa mýlim. A čo sa týka viery, o jej pravosti rozhoduje Najvyššia Inkvizítorka a tá nám káže ctiť bytosti Pravej Krvi. Takú, akú máte vy, ja, rozhodne nie ona." Ukázal smerom, kam zmizla dryáda. Obzrel sa tam a neochotne dodal: "Problémy? Nuž, nazvime to, že Jej vôľa si žiada, aby som si nebol príliš istý svojimi schopnosťami. Nezabúdal, že su z Jej vôle a lásky, ktorou mňa, nehodného poctila. Pre Najvyššiu Inkvizíciu Pravej Krvi neexistuje zlyhanie. Len dôkladnejšie plnenie rozkazov." Bol si istý, že disponuje nejakými trikmi. Napriek jeho absolútnemu oddaniu sa naučil, že v skutočnosti je najnebezpečnejšia Pravá Krv a bytosti, ktoré ju nosia. Avšak táto myšlienka bola heréza a on ju rýchlo potlačil.
    -
    Poutierala si oči a rýchlo zoskočila z múrika. Uvedomila si, že je tu v nebezpečí a že ktokoľvek ju tu mohol zabiť a zrejme len vytrvalý dážď zahnal hrôzy, ktoré pre ňu toto mesto nachystalo. Hoci bola slabá, predsa len vyvolala drobnú rastlinu - zemolez. Ten zakvitol utešenými farbami a ona zašeptala.
    "Kadiaľ, priateľ môj?"
    Zemolez sa natočil do krivoľakej uličky a ona zavrtela hlavou. Zopakovala otázku a kvietok sa tvrdohlavo natáčal do uličky. Pochopila, že to ináč nepôjde a že za koncom tej ulice je sloboda, teda do doby, kým cestu nepretne ďalšie ľudské mesto. Nemala dosť síl a so slovami: "Odpusť, priateľ môj." ho nechala umrieť mávnutím ruky. Upevnila si postroj, rukou prečesla vlasy a vyrazila v zbesilom behu, čo nebol až taký dobrý nápad, keďže mokrá dlažba miestami škaredo kĺzala.

    GirappAWt:
    Zavrela oči aby sa mohla lepšie sústrediť. Chlad, námraza, zmrazený majster... dve a dve dohromady, niekde sa tu musí potulovať ľadový démon. Ak by to bolo iba zmrazujúce kúzlo, nebola by tu námraza. Z čoho zase vyplývalo, že musí byť nebezpečne blízko. Musela byť teda rýchla pretože teplota okolia klesala každou sekundou. Pomocou mágie urobila niečo, čo by sa na prvý pohľad mohlo zdať absolútne nelogické. Odčerpala teplo z okolia a preniesla ho do seba. Cítila ako na jej tele sťaželi šaty keď sa na nich usadil ľadovec. Prinášali nepríjemný pocit mrazu na koži, ona sama však bola v teple, pretože teplo absorbovala. Nastavila pred seba dlaň a väčšinu pohlteného tepla sústredila v jej strede. Zažala tak malý plamienok ktorý ale neustále rástol a mágia ho formovala do podoby hučiacej plamennej gule.
    „Tak kde si?!“
    Precedila cez zuby.
    -
    Cecil zoslal svoje kúzlo zatiaľ čo Ayla sa okamžite stiahla za najbližšiu policu. Magický šíp iba jemne škrtol kryštalickú štruktúru ľadovej hydry, nespôsobil nič vážnejšie než jemnú prasklinku na povrchu jej tela. Ayla sa zamračila, pretože si všimla, že polica a podlaha sú pokryté inovaťou. Najprv si myslela, že ju šíri elementál, než si uvedomila, že chlad prichádza aj spoza jej chrbta. Musel tu biť ďalší. Nemala čas Cecilovi čokoľvek naznačovať pretože z jeho gestikulácie rúk bolo zjavné, že sa bráni proti dobiedzajúcemu elementálovi. Prekĺzla teda do ďalšieho radu políc a keď si bola istá, že už je z dohľadu ľadového elementála vyrazila smerom na opačný koniec knižnice. Snažila sa postupovať čo najtichšie, musela sa preto kĺzať po zamŕzajúcej zemi ako keby sa korčuľovala, až na to, že žiadne korčule nemala. Rozhliadala sa zo strany na stranu v uličkách medzi ostatnými policami, no nikde ani živej duše. Odrazu prudko, šmykom zabrzdila. Nad jedným zo stolíkov ktoré boli určené na prezeranie kníh sa skláňala neznáma postava v oceľovom kruniery a listovala v nejakej knihe. Pootočila hlavu smerom k nej čo naznačovalo, že si je vedomá Aylinej prítomnosti, Ayla totiž k tej osobe stála nie od chrbta ale mierne z boku, aj keď o dve rady políc ďalej.

    Lord_Radian:
    Veleslav: Niekto narušil jeho inoväť. Ako sa otočil aby zrakom potvrdil svoju domnieku . Pohľadom sa stretli a vedel, že nesmie zaváhať . Myšlienkou povolal hydru späť aby bránila jeho pozíciu , nieže by to nevedel sám ale chcel ju mať na užitočnom mieste .
    ,,Okamžite ku mne za každú cenu zabraň interfencii zo strany votrelca kázal hydre ako ju usmerňoval. " ,,Už som našiel čo potrebujem a môžem odísť, nebude to tak potajme ako som dúfal, ale odídem." ,,Voda, prikazujem ti kryštalizuj a mrzvni, vystavaj predomnou stenu ľadu ...." a v podobnom zmysel formuval zaklínadlo, ktoré materializovalo pomerne hrubú stenu medzi neho a osobu, ktorú zacítil a uvidel . Hydra sa medzitým presúvala na mieste kde videl votrelca.
    Kasandra: Zelený démon sa rozbehol šialenou rýchlosťou a pravdepodbne ju nemal šancu nikto dobehnúť . Musela uznať, že momentálne to bolo nad jej sily a nad sily . ,,Nebudem strácať čas! Je treba porátať sa s tým zeleným démonom !" úplne odignorovala zvyšok skupiny a rozbehla sa za svojím vierou stanoveným nepriateľom . Horlivo ale opatrne.

    An Tarxamon:
    Irianna utekala kľukatou uličkou, až keď došla na jej koniec bol zadýchaná, až príliš ľudsky. Jej telo jej v tomto bolo prekážkou a chvíľku sa predkláňala a dávila medzi nádychmi, kým sa jej telo opätovne zaplnilo životodarným kyslíkom.
    Postavila sa a stručne zhodnotila situáciu. Bolo treba preliezť múrik, čo by nebol až taký problém. Problémom bol spôsob, ako únikovú cestu využiť. Vedela, že v meste nájde maximálne semená trávy a na tých by si len povyskočila. No vtedy si spomenula na zemolez. To by šlo.
    "Priateľu, ešte raz mi pomôž, prosím," zamumlala a rukami začala zaklínať semená pod dlaždicami.
    Skoro jej srdce povyskočlo od radosti, keď skutočne našla výhonky zemoleza. Po počiatočnom úspechu sa však rastliny začali krútiť a odmietali dryáde poslušnosť. Radosť vystriedalo zdesenie.
    "Nieeeeeeeeeee!!!" zúfalo vykríkla.
    Vedela, že obe strany inkvizície si žiadajú jej smrť. Snažila sa vyškriabať po mokrý výčnelkoch, ale vždy podkĺzla a spadla. Po bolestivom výkriku sa postavila na kolená a vybrala luk, do ktorého natiahla šíp. S trasúcimi sa rukami mierila pred seba v očakávaní boja.
    //Kanyrenos//
    Kanyrenosa potešilo, že Kasandra sa s ním zhodla v tejto veci a pokynul zvyšku eskadry, aby zabezpečil uličku. On sám vyrazilv rýchlom tempe, aby sa nenechal zahanbiť konkurenčnou vierou. Predsa jeho sprevádza sila Najvyššej Inkvizítorky, nie nejakú ženskú v krásnom brnení, ktorá si len tak povie, že je inkvizítorka. To už ňou mohol byť potom každý.

    O to väčšie bolo ale jeho prekvapenie na pohľad vydesenej, ale odhodlanej dryády, ktorá na nich mierila šípom. Poľavil v tempe a ruku zdvihol na znak mieru.

    "No taak, maličká," hovoril pokojne, "zlož ten luk a tebe sa nemusí nič stať. Všetci sa zoberieme a pokojne odtiato odídeme."

    Hoci v ňom horlivosť velila rozťať ju napoly, naučil sa pokoju a rozvahe. Nie vždy priama cesta je cestou zaľúbenou vôli Najvyššej Inkvizítorky!
    GirappAWt:
    Ayla: Medzi ňou a neznámym vyrástla ľadová stena. Ak by aspoň trochu pochybovala o tom, že ide o mága toto by bol pre ňu nespochybniteľný dôkaz. Na to jej však bohato stačili aj hydri ktoré sa tu voľne potuľovali. Jednu ruku prudko napriahla pred seba potom ako šeptom dokončila zaklínadlo. Stlačený vzduch, prudko vypustený proti ľadovej bariére na nej vytvoril pavučinu prasklín. Ešte jeden alebo dva zaklínadlá a zo steny budú iba kusy ľadu.
    Cecil: Boj ľadovej hydri a čarodejníka ktorého špecializáciou bolo čítanie z hviezd bol práve vzhľadom na to značne vyrovnaný. Cecil usilovne lovil v pamäti nejaké účinné zaklínadlá. Nešlo iba o to zaútočiť proti ľadu ohňom. Hydre stačilo jednoduché ľadové kúzlo aby dosiahla toho, že výsledkom kolízie ľadu a ohnňa bude zväčšujúca sa mláka na podlahe knižnice. Cecil si aj na to musel dávať pozor. Ak by sa mláka dostala až k nemu, mohol by veľmi ľahko skončiť ako kus ľadu. Správnou gestikuláciou vytvoril s prúdu ohňa poslušný bič ktorým si pomaly presekával cestu k hydre cez jej obranu.
    -
    Xaira: Nič iba ticho. Nikde žiadny pohyb, žiadna známka prítomnosti niekoho iného, Xaira sa ale aj tak nevedela zbaviť pocitu, že tam je. Ohnivú guľu ktorú vytvorila rozdelila na dve menšie. Jednu si nechala tak povediac na dosah ruky a druhú nechala obiehať okolo tela svojho majstra, aby sa čím skôr roztopil.

    Lord_Radian:
    Veleslav : Takže dvaja. Kontrolu síce zvládal ale stále to bolo pomerne vysoké vypätie byť dušou a pozornosťou na troch miestach . Nariadil hydre aby sa stiahla až ku stene . Hydra ustupovala pred ohňom . Odrazila sa v premete do hora vyhýbajúc sa podľa MOžNOSTI čo najviacej ohnivému biču . Vyskočila na vrh knihovnice preletela ponad a začala domino silným úderom do police . Stovky drahocenných kníh sa začali miešať a válať reťazovým elfktom . Elementár odskočil oblúkom sa vyhol čarodejníčke, čo prepalovala stenu . Dopadla na plochu a v okamihu splinula na nepoznanie od steny . On neváhal a presunul sa sa von. Druhý hliadkujúci elementár čakal pripravený na chodbe . Bojový mág mal oči rozpálené do ľadovo modra z celého tela šiel hmlistý opar . Vnútri cítil opojnú a strašlivú zimu . Cítil ako variéra postupne padne . Na spomalenie zalial aj vchod do knižnice ľadom a pokračoval -------------------------------------------------------------------------------------------------------element na chodbe vycítil prítomnosť ohňa, ešte to nebolo jasné presne ale vedel sa blíži spolu s ním to cítil aj jej pán . Spojenie s lementálom bolo opojné ale nebezpečné no zatiaľ mu slúžil . Ale nikdy nesmel ostať neostražitý .-------------------------------------------------------------------------------------------------------Kasandra :Ako spravný služobník staviteľa bola ochotná kedykoľvek vypustiť skazonosný plyn a zomrieť aj s ním ale momentálne to nebolo to najefektívnejšie riešenie a staviteľ miloval efektívnosť . Lesný démon bol zatlačený v kúte a držal luk. Mohol jej ublížiť . Rozhodla sa vyčkať a možno vyzvať aby sa ten spolodenec zniezol zo sveta sám.

    An Tarxamon:
    Irianna prerývane dýchala a čas sa akoby spomalil. Vnímala dotyk kvapiek ako dopadali na jej vlasy, vpíjali sa do kože a cinkali o dlažbu a brnenia jej prenasledovateľov. Ten zvuk ju ubíjal, neznášala ho. Bol to zvuk porážky. Aj keby jedného z nich dostala, druhého by už asi nestihla odraziť. Celá sa chvela a kvapky sa na nej trieštili ako keby boli zo skla. Chvíľku ešte napäto stála a očami v posledných záchvatoch nádeje hľadala, kde by sa ešte dalo uniknúť.

    "Enea seissie nau'uuverti lei etien," šepla odovzdane.

    Napriek tomu, že to bol šepot, v hlavách ostatných znel ako zvon katedrály. Zvučný, plný zúfalstva, ilúzne kúzlo, ktorým Irianna a jej sestry niekedy unikali z obkľúčenia. Snaha zahltiť mysle ostatným zúfalstvom, ktoré ju teraz trhalo na kusy.

    Padla na kolená a voda sa okolo nej jemne ropzrskla. Ruk si dala mátožným pohľadom na chrbát, šíp vrátila do tulca. Všetko jej splývalo do jednej steny dažďa. A sĺz. Irianna prerývane plakala, pretože nádej ju opustila. A vtedy sa zrútila na dlažbu.

    - Bohyňa, odpusť mi zlyhanie, daruj mi nádej -
    // Kanyrenos
    Neveril vlastným očiam. Také jednoduché! Jeho nočná mora sa mala tu vyriešiť, ľahko, mávnutím meča. Ale vtedy sa rozpamätal na príkazy jeho Veliteľky. Mal ju priviesť živú, pred tribunál, ktorý ju určite odsúdi na smrť Medzi týmito javmi však mal prebiehať výsluch, ktorý mal vymámiť informácie, aby Najčistšia Inkvizícia Pravej Krvi udrela efektívne a nemilosrdne.

    "Tak takto končíš, nehodná bytosť," Kanyrenos si neodpustil posmešok, "pretože pravá krv je mocnejšia, zatýkam ťa tu a obviňujem zo zločinov proti bytostiam Pravej Krvi!"

    Vychutnával si tento moment. Mal pocit, že polomŕtva dryáda ho nevníma, ale to mu nevadilo. Rád jej tie obvinenia zopakuje. Znova. A znova.
    "Pôjdeš s nami," dokončil.

    Vtedy ho ale napadlo. Možno to tá malá zmija tak chcela. Zrejme jej plánom bolo vrhnúť proti sebe do boja inkvizičné sily a ona mohla poľahky uniknúť. Otočil sa na Kasandru, aby sa všetky pochybnosti vyjasnili.

    GirappAWt:
    Ayla: Práve chcela vyslať poslednú vlnu stlačeného vzduchu, ktorou by roztrieštila stenu na kúsky keď sa ozval strašný rachot ktorý upútal jej pozornosť. Otočila hlavu daným smerom a okamžite pochopila čo sa deje. Dva rýchle kroky dozadu a ustúpila do uličky. Okolo nej sa začali jedna na druhú rúcať police plné kníh. Rozptýlenie aby mohol uniknúť? Snažila sa predvídať možné únikové cesty. Bolo ich tu však viacero. Do knižnice síce viedli iba jedny vchodové dvere, ale bola tu ešte severná stena, celá plná veľkých, oblúkových, vytrážových okien. K nej to mala momentálne bližšie než ku vchodu. Vedela, že riskuje:
    „Cecil, vchod!“
    Zavolala ponad chaos porúcaných políc a sama sa rozbehla k severnej stene. Cecil prestal pátrať po elementálovi ktorý náhle zmizol a vydal sa ku dverám, len aby tam zistil, že sú zmrazené na kus ľadu.
    -
    Ozvalo sa slabé zakašľanie a potom hlboký nádych. Ranius rozmrzol a dopadol kolenami na zamrznutú dlažbu.
    „Majstre! Majstre ste v poriadku?!“
    Kľakla si ihneď na jeho úroveň Xaira.
    „Majstre spamätajte sa! Máme tu veľký problém!“
    Ranius pozdvihol nezdravo bledú ruku k ohnivej guli ktorá ho roztopila a absorboval ju. Začala sa mu vracať zdravá ľudská farba.



    Lord_Radian:
    Aman: ,,Prepúšťam ťa, element a beriem si jedinečnost, ktorú som si dal," takto by sa dali preložiť myšlienky v elementárnom jazyku. Toto miesto bolo dosť presiaknuté magickým napätím, nebolo otvorené pole alebo mesto. Zvládal to ale riadiť dve hydri cez toľké rušenie v ňom pôsobilo napätie a bolesti hlavy z nadmerného sústredenia ale tak to bývalo pri všetko úlohách, kde trebalo vysoký stupeň koordinácie. Nechal umrieť elementára v knižnici a tým uvoľnil veľké množstvo psychickej sily aby sa mohol sústrediť na druhého elementrára, ktorého mal v chodbe a cestu von. Skrz ľad cítil mágov v knižnici a vedel, že bariéra ich dlho nezdrží .
    ,,Preskúmaj cestu k východu , žiadne útoku drž sa tak aby ťa nevideli priamo"
    túto myšlienku vnukol svojmu služobníkovi a ten vyrazil chodbou . Čoskoro začítil teplo a živé bytosti . ,,To bude zaujímavé, nikto som nechcel búrať múry ale ak ma donútia tak si budem musieť cestu prelomiť mrazom pokiaľ teda nenarazím na dobre odolné múry, tie okolo knižnice boli silné a len ťažko zničiteľné . . Kasandra: ,,Zaujímavé, ten démon sa zrútil, zdá sa, že oblklopená darmi staviteľa (vybudované veci vesty domy a blalabla tralal ešte všetko )" . V prvom rade ju napadlo okamžité spopoľnenie . To sa zadalo na oko najefektívnejšie . Ale ikvizítor mal hlavu na mieste a je rozhodnutý z nej vypáčiť . Mal to jasný zmysel ! Vypáčia z je informácie a zelené démony zahoria plameňom ! Zhoria !!!!!!!!!!!! . Nedávala tejto extatický nával horlivosti nejak najavo ake keby sa jej hocikto pozrel do oči videl by svoj odraz ale horiaci v vyhni . Inkvizítor sa obrátil ku mne . ,,Stojím za vami s vašími rozhodnutiami ikvizíror, myslím , že môžem vyhlásiť, že vzťahy medzi inkvizíciou najvyššej krvi a staviteľým kultom počali lepších zajtrajškov . Navrhujem aby sme to späčatili spopolnením démona až sa dozvieme všetko čo chceme. Bude vám vadiť moja prítomnosť inkvizítor ?"

    An Tarxamon:
    Irianna kľačala na kamennej dlažbe a všetko vnímala spomalene. Slzy jej stekali po líci a dopadali na kocky a trieštili sa v záplave malých kvapôčiek. Dážď ju zmáčal a ona vyzerala nadmieru zúbožene. Jej ruky sa chveli, nebolo jasné, či od zimy, alebo od vyčerpania. Neznášala mestá. Najradšej by ich dala zrovnať so zemou, zasadiť semená rastlín, ktoré by to všetko potrhali na kusy. Celé to pochmúrne miesto bolo tým najhorším na načerpanie nových síl na boj. Vzdať sa teda bola možnosť, ako si získať cestu na slobodu. Pokúsila sa o rozhovor so svojimi väzniteľmi, ale narazila na druhý problém, rečovú bariéru.
    "Tai, tele'ssi kiru arvaani..." prehovorila k nim.
    Znelo to žalostne. /Prosím, nikomu neubližujem/. Snažila sa spomenúť si na obmedzené vedomosti z jazyka ľudí a pomedzi kvapky sa z nej vydalo tichúčke: "Prosím..."
    Kanyrenos sa kochal svojím triumfom. Podišiel ku Irianne a tasil meč. Namieril jej ho na hrdlo. Dryádou len trhlo, ako sa chladná oceľ dotkla jej hrdla. Zaznamenal pokusy nehodnej komunikovať a pri vypočutí nezmyselnej haltaniny, ktorá mohla byť len plodom démonických myšlienok, rozpažil ruky, zvrátil hlavu do neba a zvolal: "Počúvajte všetci! Predkladám tohto démona ako obetu Najvyššej Inkvizítorke! Hľa, nehodná nas zaklína! Ale my sa nebojíme!"
    Zrakom opäť spočinul na Irianne.
    "Nebojíme sa, pretože aj keby sme kráčali údolí temna, Pravá Krv nás vedie k úsvitu," otočil sa, "s láskavou spolupomocou Staviteľa."
    Tentokrát už vravel smerom ku Kasandre. Dodatok mal totiž silne diplomatický podtón.
    "Bude nám potešením, vypočuť zajatca a potom tú nehodnú špinu zniesť zo sveta s Vašou pomocou."
    Otočil sa do mesta a zvolal.
    "Nikto nespochybní majestát Inkvizície a ja, Kanyrenos, veliteľ šiestej kompánie, sa o to postarám!"

    GirappAWt:
    Ayla už napätím škrípala zubami. Kadiaľ chce uniknúť? Dvere stráži Cecil pri jedinej stene z oknami v celej knižnici je ona ale nikoho nikde. Pritom ho videla na vlastné oči. Mág v brnení znamenalo iba dve veci, okrem toho, že sa jedná o bojového mága teda je trénovaný a vycvičený na to bojovať, porážať a zabíjať aj veľký problém. Na bojového mága však zvolil veľmi zvláštnu taktiku, ľad! Ten nezvykne zabíjať, pretože zmrazené osoby sa dajú znova rozmraziť... Čo tu chce bolo tiež jasné. Ak sa mu podarí ujsť a následne sa knihovníčkam niekedy podarí dať tento bodrel do poriadku, je aj šanca, že zistia, po čom vlastne išiel... Nie! On je stále tu, ešte nikam neušiel a môžu ho chytiť! Najlepšie by bolo vyvolať poplach. Ale bohužiaľ magické nástražné pasce sa v knižnici ktorá neobsahovala žiadnu zakázanú literatúru nenachádzali a najbližšia taká alarmová pasca bola až o podlažie nižšie. Tak musí iba vyčkať na ďalší mágov krok.
    -
    „To bude ľadový...!“
    Vydýchol Ranius.
    „Chrbtom k sebe!“
    Prikázal Xaire a tá nenamietala. Ranius sa ozbrojil vlastnou ohnivou guľou takže každý svietil na inú polovicu chodby. Pantheranka náhle do tmy vrhla fragment ohnivej gule ktorá sa rozprskla na zmrznutej stene.
    „Zdalo sa mi, že sa tam čosi pohlo!“
    Ranius ju v tejto chvíli ani veľmi nevnímal. Snažil sa prísť na to aká je asi situácia. Jediné čo však vedel, že je tu niekde ľadový démon. Nevedel z akého dôvodu tu je, či sa jedná o nepodarené kúzlo nejakého mladého mága alebo je to zámer. Ak by si bol istý, že nikomu neublíži, tak už dávno chodbou pustí ohnivú stenu.
    „Musíme upozorniť matku predstavenú!“
    „Ako?“
    „Červený salón!“
    Chrbtom sa o seba opierajúc sa začali presúvať k miestnosti známej ako červený salón, alebo skôr krvavý salón, kde kedysi jeden mág robil pokusy z vlastnou krvou a nedopadlo to najlepšie. Miestnosť bola od vtedy nepoužívateľná a tak ju zapečatili magickým alarmom aby v krvavom jazere ktoré vzniklo uprostred podlahy nebol záhadnou pazúrnatou rukou utopený ešte niekto ďalší.

    Lord_Radian:
    kASANDRA: Démon prehovoril niečo v jeho démonickej reči. Mali by ju čím skôr umlčať, tieto tvory, teda hlavne humanoidi často mávali nečisté sily. ,,Očisťujúca prítomnosť staviteľa je pri mne ." hovorila si v mysli . Siahla rukou na prívesok na krku . Bolo na ňom ozubené koleso. Predmet zrodený z ohňa vyhne, ruda zbavená nečistôt a zušľachtená . Prešla po jeho hranách prstami. A hoci mala rukavice jasne cítila pravidelné zuby a jasne definované hrany. ,,Dneska staviteľ, dneska znova slávime víťazstvo, sme súčiastkami v súkolesí tvojho stroja a čistíme votrelcov a nezdrovnalosti až kým nebude náš stroj dokonalý a zuby dokonale zapadnú a nebude plátvania ale zvuk pravidelnosti a potom sa naše svaly zmenia na oceš a naša krv na ortuť a ocitneme sa s tvojom raji ." modlila sa v duchu . ,,Tak sa dajme do toho !" povedala rázne. Zaznamenala inkvizítorovu diplomatickosť. Toto neboli časy na to aby vytvárala rozpory, svet je plný tých démonov prenikajúcich ako mor do miest aj napriek vehementnej snahe kultu. A títo ľudia sú tomu oveľa bližšie než väčšina, spojenectvo je a môže byť prospešné aj v budúcnosti. Preto používala rovnako diplomatický tón. ,,Veďte teda inkvizítor ."
    -
    Aman: ,,Tie ich ohnivé kúzla cítim jasne akoby boli rovno pred mojou tvárou." Bolo úplne normálne, že elementárny mág sa cvičením jednej kategórie stal extrémne precitlivelí na prítomnosť antagosnistu jeho mágie. V Amanovom prípade oheň. Nemalo to žiaden vedlajší efekt len to, že mu to razilo do zmyslol asi ako hladnému silnej korenená pečienka. Jeho služobník bol predsunutý a čakal. Stále nemal vzáujmu robiť väčší bordel než by musel. Mohol mraziť bez následkov ale ak chcel mohol dusiť, nabodávať, trhať krv žilách na červenú zmrzlinu ak dotyčný nebol dostatočne magicky cvyhránený. .Vyčkával ale bol trochu v časovej tiesni a potom sa pohli . To musel využiť . Počkaj kým sa intenzita zmenší a pohol sa . Bol síce dôkladný ale magický alarm v podlahe, ktorý sa predtým nespustil zareagoval až teraz . Z podlahy vyrazili blesky . Ľadové brnenie sa rozletelo na kusy a explodovalo naokolo . Jeho tepané runami posiate brnenie zvyšok negovalo. ,,Tak nič , toľke pre tento plán, ". Vedel , ktorým smerom je vhod a okamžite sa vrhol proti múru. Položil ruku na hrubý múr vlkosť premenil na ľad a časť steny sa premenila na suť, obratne preliezol cez vzniknutý otvor a pokračoval ďalším a ďalším . Hydra zostávala o krot pozadu a strážila mu chrbát .

    An Tarxamon:
    Irianna chvíľu sledovalo divadlo, kde boli spolu s tým oplechovancom (Kanyrenos pozn. autora) a ženou, ktorá sa tvárila asi rovnako fanaticky. Nikdy nechápala, prečo sa niekto nechá spaľovať takou zničujúcou túžbou a jedinou myšlienkou. Dryády fanatizmom pohŕdali, jediná výnimka bola obrana hájov.
    Tentokrát však bola prekonaná. Dočasne, pomyslela si. Inkvizítok ju pobádal aby vstala a išla. Poslušne vstala a nekládla odpor. Ako kráčali okolo Kasandry, zastavila a pozrela na ňu.
    "Vy nie...ako..on...byť...leis' enelei," jej pokus o spriatelenie sa s Kasandrou zanikol v jej rodnej reči. Spálená, to chcela povedať.
    Spálená tak, ako boli sesterské háje vypálené fanatikmi ako ona, či on.

    GirappAWt:
    Ranius išiel práve položiť ruku na kľučku červeného salónu keď sa odkiaľsi zhora ozval elektrizujúci zvuk. Ďalší? Zrejme spustil pascu. Čo sa to tu sakra deje? A potom sa ozval dlhý, škrekľavo kvílivý zvuk. To znamenalo jediné... konečne zareagovala pavučinová sieť poplašných systémov. Odialil teda ruku od kľučky.
    „A čo teraz majstre?“
    „To čo v prípade každého hlavného poplachu.“
    Xaira iba prikývla a vyrazila smerom k najbližšiemu východu. Ranius sa držal za ňou a kryl jej chrbát.
    -
    „Tak celkový poplach hm? Niekto asi pozabudol na nejakú pascu.“
    Pomyslela si Ayla. Vedela, že všetci dobre poznajú postup pri spustení celkového alarmu. Znamená to, že sa sem dostal niekto, kto sem nepatrí a teda, treba mu odrezať cestu von. Nebola však tak pochabá, aby už mala hneď výťazoslávne myšlienky. Teraz mali do činenia s niekým, s kým by mala problémy aj ona sama, a to je matka predstavená. Vyrazila ku dverám. Cecil ich práve úporne roztápal.
    „Nabok!“
    Zopäla ruky v päste a potom nimi prudko vyrazila proti múru. Prúd stlačeného vzduch narazil do ľadu a roztrieštil ho na nespočet úlomkov.
    „Zamnou!“
    Vydávala strohé, krátke rozkazy. Jej myseľ sa sústredila na možný dôvod tejto návštevy. Je to bojoví mág. Zakráda sa po Magickom majáku aby nakoniec ukradol niečo s nezabezpečenej knižnice. Pravdepodobne exemplár ktorý môže zohnať prinajmenšom na desiatke ďalších a ani nie veľmi vzdialených miest. Jediný dôvod prečo by vynakladal takú námahu je ten, že vie, že by ho s úsmevom neprijali. No aj tak sa bude musieť Ulisi či tu náhodou nezostali ešte niektoré vzácnejšie kúsky.


    __________________

    By the code I will serve you. Your choices my choices, your morals are my morals, your wished are mi code.

      Práve je Ut december 18, 2018 12:56 pm